Po dohode s Adamom si dovoľujem otvoriť toto vlákno, kde je možné debatovať o tom ako získavať drevo a čo s ním robiť ešte pred tým ako skončí v sústruhu...

A hneď pridám aj prvý príspevok:
Kamarát sa mi medzi rečou zmienil, že u synovca na záhrade pílili nejaké stromy s tým že to skončí u neho v peci. Hneď som spozornel a spýtal som sa aké to boli stromy, že vraj asi nejaká jabloň a hruška. Tak som požiadal, nech to ešte neštiepa, že sa na to prídem pozrieť. Včera som sa k nemu konečne dostal a keď som to videl, hneď mi bolo jasné že naprázdno domov nepôjdem. Nakoniec auto sedelo na ceste ako kačica a výsledok je na obrázku, pre lepšiu predstavu - ten zdravý klátik vľavo dole má v priemere 23 - 25 cm.
K sústruhu sa dostanem počas zimy len sporadicky, takže moja otázka znie, ako si to drevo predspracovať než ho uložím do sucha, aby nepopraskalo ako chce ale tak ako to bude vyhovovať mne? Naštiepať na polovice? Alebo nejak inak?

Štefan! Super a najdoležitejší počin, že drevo skončí v Tvojej peci a nie v peci príbuzného, alebo známeho
Ja by som to reťazovou pilou rozrezal napolovic a zatrl okraje, ak to je aspoň 45-50 cm dlhé, snaď z toho niečo použiješ ... na točenie, inak ... príjemné teplo
Štefan

Ak by som tým hrubším klátikom so zdravým stredom zrezal kraje tak ako je na obrázku, ako sa to bude správať pri sušení? Klátiky sú dlhé tak do pece, cca 30 cm, snáď by sa z nich po zrezaní koncov mohlo 20 cm využiť...
Akou farbou je najlepšie zatrieť konce? Niekde som čítal že najlepšie latexom, ale ten momentálne nemám, zato mám dosť zbytkov akrylátovej farieb z čias keď sme zariaďovali detskú izbu, alebo by sa určite našli zbytky syntetiky, prípadne mám aj malú bandasku acetónky, čo som dostal od známeho, ktorý ju používa vo firme na striekanie.

Š.J. píše:

Ak by som tým hrubším klátikom so zdravým stredom zrezal kraje tak ako je na obrázku, ako sa to bude správať pri sušení? Klátiky sú dlhé tak do pece, cca 30 cm, snáď by sa z nich po zrezaní koncov mohlo 20 cm využiť...
Akou farbou je najlepšie zatrieť konce? Niekde som čítal že najlepšie latexom, ale ten momentálne nemám, zato mám dosť zbytkov akrylátovej farieb z čias keď sme zariaďovali detskú izbu, alebo by sa určite našli zbytky syntetiky, prípadne mám aj malú bandasku acetónky, čo som dostal od známeho, ktorý ju používa vo firme na striekanie.

potrebuješ odstraniť pnutie zo stredu, takto Ti to popraská ako trámy na krove
používám akékoľvek vodou riediteľné zvyšky, drevo je mokré, syntetika sa mi na mokré neosvedčila
Št

S tou priľnavosťou nevodných farieb na mokré drevo na to nenapadlo, a pritom je to tak jednoduché a prirodzené...

Štefan, já myslím, že to prdne středem tak jak tak. Mi se osvědčila na konce fermež. Tady je to těžká věc. Nejlépe udělat polotovar.
Zdar tvé práci Karel

Hezky den kamaradi.
I ja pridam malej serialek pripravy a skladovani dreva.
Sbiram hlavne sousky na stojato a padle kmeny nebo si je ulozim do vlhka a stinu na par mesicu.Pridavam par fotecek.toto drevo jen podelne narezu a ulozim na stinne misto,nic nenatiram.Hlavne aby na drevo neslo slunce.Z takto vytezeneho,a ulozeneho dreva v podstate hned delam misky a skoro se nehnou .
PS:omluvte řazeni fotek je to od konce .
Zdenda

[quote="Š.J."]Ak by som tým hrubším klátikom so zdravým stredom zrezal kraje tak ako je na obrázku, ako sa to bude správať pri sušení? Klátiky sú dlhé tak do pece, cca 30 cm, snáď by sa z nich po zrezaní koncov mohlo 20 cm využiť...

Taky si myslím, že to praskne i po přířezu, protože to bude hrubé a bude pořád velký rozdíl mezi pnutím ve středu a na okraji. Souhlasím s tím, že daleko větší šance je pokud si rychle uděláš polotovary se stěnou kolem 1cm. Pokud bys chtěl nechat dřevo vcelku na proschnutí, tak alespoň kusy kolem 1,2 m, kdy potom odřežeš prasklé konce, ale zbytek pak musíš stejně rychle zpracovat na polotovary - podle počasí a dřeva tak do 10-ti dnů, protože praská dál ( stále není vyschlé v celém průřezu, mám dojem, že dřevo schne 1 cm/rok, což znamená, že 30 cm kmen je bez pnutí tak za 15 let. ). Já jsem nechal dub průměru 30cm stát v neodkorované metrové kulatině půl roku a pak najednou zpracoval a je bez prasklin.

U Zdenka je to jasné, u soušek a padlých kmenů vcelku už po těch letech co to leželo na zemi je dřevo vyschlé a pnutí tam není. Zejména, když je to ještě napadené houbou. Rychle je třeba zpracovat čerstvé dřevo. Kdybych se někde poblíž svého bydliště objevil s pilou v lese, tak do půl hodiny je tam zásahovka s majitelem lesa. Tu možnost Ti Zdenku závidím.

Vzhľadom na krátke dni a rýchle stmievanie som si vyskúšal novú disciplínu - pílenie reťazovkou v interiéri. Ešte že je tá reťazovka elektrická...
Plánujem urobiť aj nejaké polotovary, len musím najprv spojazdniť homemade pásovku, ktorá inštaláciou sústruhu prišla o svoje miesto a teraz neviem kam s ňou...

Zdeňo,
hezký archiv,
to jsi se nám pěkně vypracoval
jirka

Když máš řetězovku, nepotřebuješ pásovku
jirka

Tak som sa konečne dostal aj k sústruženiu, vyskúšal som si spracovať tú čerstvú jabloň o ktorej píšem vyššie. V jednom z dvoch kúskov spracovávaného dreva boli červíky - asi larvy nejakého tesárika. To čo z nich zostalo po centrifúge pri sústružení som dorazil sušením v mikrovlnke.
Moja otázka znie, či mám niečo robiť s ostatným nespracovaným drevom. Odstrániť kôru a napadnuté drevo dať preč? Môže sa chrobák rozšíriť aj do ostatného nenapadnutého dreva, prípadne do krovu drevárne?

Š.J. píše:

Tak som sa konečne dostal aj k sústruženiu, vyskúšal som si spracovať tú čerstvú jabloň o ktorej píšem vyššie. V jednom z dvoch kúskov spracovávaného dreva boli červíky - asi larvy nejakého tesárika. To čo z nich zostalo po centrifúge pri sústružení som dorazil sušením v mikrovlnke.
Moja otázka znie, či mám niečo robiť s ostatným nespracovaným drevom. Odstrániť kôru a napadnuté drevo dať preč? Môže sa chrobák rozšíriť aj do ostatného nenapadnutého dreva, prípadne do krovu drevárne?

NECH BROUKA ŽÍT !

Najlepšou odpovedou je spracovať ,no druhou strankou mince ja že dierka po "kolegovi drevospracovatelovi " nieje vždy na škodu .Ak by som však chcel drevo uložit na dlhši čas určite odkôrnit ,pripadne ošetriť nejakou lahkou chemiou . Drevospracovatelske chobaciky nakladu potomstvo do väčšinou čerstvo spíleneho alebo dlhšie uloženeho dreva na poveternosti a pod kôru .Do sucheho malokedy s vynimkou dreva s silnou vrstvou beloveho dreva ktore môže byt aj odkôrnene.To dokonca aj do dreva narezaneho a v klietke uloženeho .Drevo krovu by som určite ošetril chemiou už len z praktickych dôvodov nakolko sa predpoklada dlhodobe využitie. Ak však chrobačiky najdu vhodne podmienky zostava len rýchlo spracovať Ernest