Rezbárstvo v Rajeckej doline |
![]() |
![]() |
Rezbárstvo v rajeckej doline má dlhú tradíciu. Spočiatku bolo remeslo doplnkovou činnosťou medovnikárov, modrotlačiarov a pod. Postupne však prerastá do výraznej špecializácie jednotlivcov. Prvá písomná zmienka o rezbárovi Jánovi Žeranovičovi pochádza z roku 1774, avšak v písomnostiach cechu súkenníckeho. Výrazným rezbárom bol Ladislav Rúčka (1870-1914) a to napriek tomu, že nebol školeným rezbárom. Ďalšími vynikajúcimi rezbármi boli bratia Igondovci. Na prelome storočia mali stolársko-rezbársku dieľňu so zameraním na sakrálnu výrobu, vyrábali však i rezbou zdobené dvere a brány. Jednou z najvýznamnejších postáv rajeckého rezbárstva bol Jozef Brieštenský (1879-1968).
Brieštenský navštevoval Znievsku Odbornú školu pre umelecké
spracovanie dreva, po ukončení štúdia pracoval v Budapešti, Tešíne,
Katoviciach, Zakopanom, Novom Sade, navštívil Tirolsko a Nemecko. Táto výnimočná rezbárska osobnosť sa priamo pričinila o rozvoj rezbárstva v okolí Rajca. Po návrate z „vandrovky“, pod vplyvom dojmov a získaných skúseností vzniká v roku 1903 rezbárska dielňa s dvomi, neskôr s tromi učňami. V pomerne krátkom čase má rezbárska dieľňa už 25 rezbárov. Tu už sa dá namiesto výrazu „dielňa“ použiť aj výraz „továreň“. Činnosť Jozefa Brieštenského a jeho zamestnancov nezostala bez povšimnutia. Na podnet ministerstva so sídlom v Budapešti bola továreň pretvorená v roku 1909 na výrobné družstvo (Rajéci mühfaragók termelö szövetkezet – Rajecké rezbárske výrobné družstvo) a získala subvenciu na nákup strojov a zariadenia. Budova a zariadenie však v roku 1913 padli za obeť požiaru, po ktorom sa už výroba neobnovila. Nasledovné roky v znamení prvej svetovej vojny by pravdepodobne rezbárstvu aj tak nepriali. Jozef Brieštenský zomrel v roku 1956, pričom pre rezbárstvo získal desiatky záujemcov. Mohli by sme spomenúť mená niektorých, ktoré sa stali známe nie len u odbornej verejnosti: Alfonz Zafka, Štefan Bača, Juraj Gero, Jozef Jakubek, Elemír Kompánek (otec akad. Sochára Vladimíra Kompánka), Anton Drexler (člen Zväzu slovenských výtvarných umelcov, ako pedagóg pôsobil na mnohých stúpencov rezbárstva a sochárstva), Jozef Pekara (svojho času jedna z vedúcich osobností družstva Rezbár v Rajci a autor Slovenského betlehemu). Po druhej svetovej vojne nastal úpadok remesiel vykonávaných ako živnosť, najmä potláčanie sakrálnej tematiky. V tejto dobe sú činné dve družstvá (Javorina v Spišskej Belej a prevádzka v Rajeckých Tepliciach). Družstvá sa potýkajú s viacerými problémami. Po počiatočných viacmenej dočasných riešeniach v prvej polovici päťdesiatich rokov dochádza koncom päťdesiatich rokov k vybudovaniu nového výrobného družstva a zrušenie rozdrobených domácich prevádzok. V čase socialistických ideálov nastupuje zvýšená vlna záujmu výrobcov i odberateľov na politicky motivované výjavy zo života roľníckeho ľudu, remeselníkov, stvárnenie ľudového hrdinu - zbojníka Juraja Jánošíka, ale i politicky neutrálne lovecké i krajinárske motívy. Dopyt sprevádza i vznik pridružených družstiev Rozsutec v Kotešovej, v Podhorí a ďalšej prevádzky v Rajci. Prevádzky sú rozširované, doplnené technologickým vybavením. Družstvo kooperuje s rôznymi podnikmi a výtvarníkmi. Dodáva zariadenia reštaurácií, reprezentačných priestorov, drevené časti svietidiel, nábytok i drevené obaly. Je to zlatá éra rajeckého rezbárstva. Od roku 1961 do roku 1981 sa tu vyučilo 106 učňov v profesii Rezbár, 6 v profesii Drevosústružník, 42 v profesii Stolár a Umelecký stolár. Po roku 1989 dochádza k výrazným zmenám. Ľudovoumelecké výrobné družstvo Rezbár v Rajci prešlo niekoľkými reorganizáciami, no výrobu sa nepodarilo udržať. Dôvodom je rozdelenie prevádzok, zmena zákazníckej orientácie, vznik iných súkromných prevádzok... Posledné údaje na internete hovoria o zadĺžení družstva, len na sociálnom poistení je to 13 774 473 ,02 Sk (stav k 20.6.2007, zdroj Sociálna poisťovňa, položka Dlžníci). Ďalej je to stornovanie pohľadávky mesta Rajec voči družstvu pre nevymožiteľnosť... V hľadaní ďalších informácií o družstve Rezbár už teda nie je treba pokračovať, pretože aj ďaľšie indície hovoria v rovnakom duchu. Súvisiace články: JOZEF PEKARA |