Máte radi remeslá? Chodíte na predvádzačky, jarmoky a podobné podujatia? Návštevníci sú spokojní, poriadatelia tiež... Ale ako je na tom remeselník? Všimol som si v niektorom periodiku tento článok. Aj keď ho nepísal remeselník, ale spisovateľ, remeselníci ho veľmi dobre pochopia, pretože obdobné pocity dôverne poznajú. No a nakoniec je dobre že pán Hvorecký nie je z brandže. Aspoň nie sme v podobnom postavení sami...

Opäť po čase som mal literárnu akciu v slovenskom meste a znova som skončil v ťažkom mínuse. Stálo ma to okolo deviatich stoviek. Najprv mi za vystúpenie sľúbili  tisíc korún, potom päťsto a nakoniec, keď už bola rozbehnutá propagácia, vysvitlo, že nezaplatia nič - honorár, cestovné, ani stravu. Niežeby ma to prekvapilo. Takéto prípady sa opakujú pravidelne, a keby nešlo o živobytie, dokázal by som sa na tom zasmiať. Skúste si predstavit', ako by v takejto situácii pôsobili iné povolania: ,,Dobrý deň, som robotník. Môžem na vašom pozemku štyri hodiny kopať kanál? Potom vám dám za odmenu osem stovák."
Alebo: ,,Som inštalatér a rád by som sa u vás celé poobedie babral s kanalizáciou. Zaplatím vám za to tisícku. Čo vy na to?"
Pripadne:,,Som banková uradníčka, pracujem za priehradkou a chcem, aby ste vedeli, že za dnešný deň nechcem plat, pracujem pre radosť." Nepredstaviteľný prístup, ale od spisovatel'a sa očakáva, že sa bude správať práve takto. Musí byt' pripravený precestovat' stovky kilometrov, podať dvojhodinový výkon pred publikom, poďakovať sa a pokorne odísť domov. Za odmenu si v rôznych variáciách vypočuje vetu: ,,Naozaj, radi by sme vám zaplatili hono­rár, ale poznáte to - nemáme z čoho." Väčšinou to hovoria naraz štyria ľudia, pričom všetci majú na danom mieste zamestnanie na plný úväzok. Peniaze pre literátov nemajú knižnice, kníhkupectvá ani univerzity, hoci všetky tieto ustanovizne ich chcú pozývať. Mám literárne akcie vel'mi rád ako divák aj ako účinkujúci. Aj ostatná akcia sa vydarila, čakalo ma vyborné, múdre a inšpiratívne publikum. Odjakživa som veril, ze čítačky a besedy sa dajú organizovať profesionálne. Z detstva sa mi vybavujú hrôzostrašné spomienky na herecké zombie, ktoré v upnutých oblekoch pred zlými tapetami s vetvou smrečiny na sto­le a s horiacou sviečkou v popredí pateticky deklamujú choré výplody niektorého socialistického realistu. Azda sa dožijem obdobia, keď sa za lite­rárne vystúpenia bude vyberať vstupné, ako je to bežné vo svete. Ak chceme umŕtvenú literárnu scénu rozhýbat', treba do nej investovat', inak zbankrotuje pred našimi očami. Teším sa z každého pozvania, ale ak to takto pôjde d'alej, obávam sa, že už čoskoro budem musieť organizátorom odpovedat: ,,Naozaj rád by som k vám prišiel, ale poznáte to - nemám..."

Michal Hvorecký

Zverejnené so súhlasom autora ( www.hvorecky.com )