Drevný prach je prírodnina. Preto sa sa stretáme často s tvrdením, že s ochranou dýchacieho ústrojenstva a očí to nemusíme „preháňať“. Stačia okuliare, aby sa neprášilo priamo do očí, respirátor zbytočnosť - a je to!... Asi potiaľto by sme to mohli brať s úsmevom ako rovnomenný animovaný rozprávkový seriál dobre známej kutilskej dvojice. Nasledovné riadky však také veselé nebudú. A možno sa týkajú práve Vás...

Než vkĺzneme do presnej terminológie smerníc, charakteristík, výkladov a štúdií, povedzme si niečo o tom ako vznikajú. Na počiatku tohoto pomerne náročného postupu je podozrenie. Podozrenie, že niektoré látky ktoré sú chápané ako bezpečné, môžu byť príčinou zravotných problémov, dokonca vážneho poškodenia zdravia, či smrti. Toto podozrenie vzniká častou pracovnou absenciou pracovníkov v určitých prevádzkach, prípadne je vyššia miera výskytu určitého typu ochorenia. Príslušné organizácie ktoré majú k dispozícii štatistické údaje dajú podnet k preskúmaniu vytipovaných činností. Už v tejto fáze sú spravidla známe faktory ktoré by mohli byť problematické. Preto sa tieto faktory začnú nazývať rizikové a vo výklade sa uvádzajú ako faktory u ktorých sa dá predpokladať reálny nepriaznivý účinok na zdravie. Keďže takéto závažné tvrdenie má za následok sprísnenie bezpečnostných noriem, nemalé investície do procesu výroby, prípadne odškodnenie poškodených pracovníkov, je treba aby tvrdenie nebolo len predpokladom, ale oficiálne overenou a potvrdenou (faktickou) skutočnosťou. Nasleduje pomerne dlhé obdobie pozorovania cieľových skupín, za účelom preukázania, alebo vyvrátenia domienok. Ak sa predpoklad ukáže ako pravdivý vzniknú smernice podľa ktorých sa upravujú vyhlášky. Problematika sa tak presúva z oblasti vedeckej do oblasti legislatívnej a potom je zavedená do praxe. Tento postup je tu uvedený ako skrátený a  preto aj nepresný, no na vysvetlenie prečo táto procedúra tak dlho trvá, nám pravdepodobne postačí.

Posun v klasifikácii drevného prachu nastáva koncom deväťdesiatich rokov minulého storočia.
Smernica Rady 1997/42/EC z 27. júna 1997 bola doplnená smernicou 1999/38/EC z 29. apríla 1999 ktorá  konštatuje: “Karcinogénnosť dubového a bukového prachu na vystavených pracovníkov bola potvrdená epidemiologickými štúdiami. Je vysoko pravdepodobné, že ostatné druhy prachu z listnatých drevín tiež môžu spôsobovať rakovinu ľudských bytostí. Preto, pracovníci, ktorých sa to týka, sú vystavení vážnemu možnému riziku vzniku rakoviny. Z tohto dôvodu by mali byť aplikované bezpečnostné zásady pri ochrane zdravia pracovníkov; preto Smernica 90/394/EEC (Smernica Rady o ochrane pracovníkov pred rizikom spojeným s vystavením karcinogénom a mutagénom pri práci) by mala byť rozšírená tak, aby pokryla všetky druhy prachu z listnatých drevín. Žiadúci je ďalší výskum v oblasti karcinogénnosti ostatných druhov drevných prachov.”

Najnovšie výsledky, odpoporučenia a zákony platné v Slovenskej republike a krátky komentár

Najvyššie pripustné expozičné limity plynom, parami a aerosólom s prevažne toxickým účinkom v pracovnom ovzduší (NPEL) sú uvedené v prílohe č. 1 Nariadenia vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci.

Pevný aerosól z dreva v mg/m3:
exotické dreviny - 1,0
ostatné dreviny - 8,0
dub, buk (karcinogén kateg. 1) - 5,0(TSH)

Definíciu TSH upravuje Nariadenie vlády SR č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci. Hodnoty su uvedené v prílohe č. 2 uvedeného NV SR.

Dôležitá je tiež vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach, o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o naležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.


Vplyv drevného prachu na zdravie človeka.
Účinok prachu na ľudský organizmus je závislý od fyzikálnych, chemických a biologických vlastností na jeho množstve v dýchanom vzduchu a aktivite dýchania (napríklad pri námahe).
Čiastočky prachu sú vdychované nosom a ústami, pričom 40 až 50 % častíc s veľkosťou nad 0,02 mm sa zachytí na chlpoch nosa, sliznici nosa, úst a horných ciest dýchacích. Horná časť dýchacieho systému zadrží väčšinu častíc väčších ako 0,005 mm. Do dolných ciest dýchacích sa dostane len tzv. respirabilný prach ktorý sa usádza v priedušniciach a pľúcnych mechúrikoch. Prach vniká taktiež do spojivkového vaku, usadzuje sa na pokožke a spôsobuje zápalové ochorenia slizníc a spojiviek, ekzémy kože, dušnosť a alergické reakcie.

Na obrázkoch máme ukážky pilín a drevného prachu. Ako prvé vidíme piliny po reze cirkulárkou (dub), druhá vzorka je hrubý prach po hrubovacom brúsnom kotúči (moruša) tretia vzorka je jemný prach po brúsení brúsnym papierom (buk) a nakoniec vzorka prachu nazberaného z krytov motorovej píly. Kompaktnosť gulôčky poukazuje na skutočnosť, že tento prach sa od ostatných výrazne líši, pretože je nasiaknutý mazacím olejom (dub).

Keďže u nás výsledky skúmania vplyvu drevného prachu z iných drevín nie su k dispozícii, pomôžeme si informáciou z druhej strany atlantiku. Najprv je uvedený názov dreviny, potom miesto pôsobenia, intenzita účinku, zdroj a nakoniec intenzita výskytu:

Agát
Účinok dráždivý, dráždi k zvracaniu, účinok intenzívny (piliny, prach, drevo), výskyt vzácny.

Buk
Alergizuje, pôsobí na dýchací systém, účinok je intenzívny (piliny, prach), výskyt vzácny.

Brest
Alergizuje, pôsobí na oči a kožu, účinok slabý (piliny, prach), výskyt vzácny.

Breza
Alergizuje, pôsobí na dýchací systém, dráždi k zvracaniu, účinok intenzívny (piliny, prach, drevo), výskyt vzácny.

Dub
Alergizuje, dráždi nosné sliznice, účinok je intenzívny (piliny, prach),výskyt vzácny

Eben
Účinok dráždivý, alergizuje, pôsobí na dýchací systém, oči aj kožu, účinok je intenzívny (piliny, prach, drevo), výskyt bežný.

Iroko
Účinok dráždivý, pôsobí na dýchací systém, oči aj kožu, účinok veľmi silný (piliny, prach), výskyt vzácny.

Jaseň
Účinky sú dráždivé, pôsobí na dýchací systém (piliny, prach), výskyt vzácny.

Javor
Alergizuje, pôsobí na dýchací systém, účinok je intenzívny, (piliny, prach, drevo), výskyt vzácny.

Jedľa
Účinok dráždivý, pôsobí na oči a kožu,  účinok slabý (piliny, prach) výskyt vzácny.

Jeľša
Účinky sú dráždivé, pôsobí na oči, kožu a dýchací systém, účinok slabý (piliny, prach) výskyt vzácny.

Krušpán
Alergizuje, pôsobí na dýchací systém, účinok slabý (piliny, prach, drevo), výskyt vzácny.

Mahagon
Alergizuje, dýchací systém, oči a koža, účinok slabý (piliny, prach), výskyt vzácny.

Oliva
Alergizuje, pôsobí na dýchací systém, oči aj kožu, účinok intenzívny (piliny, prach, drevo),výskyt bežný.

Obeche
Alergizuje, pôsobí na dýchací systém, oči a kožu, účinok intenzívny (piliny, prach) výskyt bežný.

Padouk
Pôsobenie dráždivé, pôsobí na dýchací systém, oči, koža, nausea, účinok veľmi silný (piliny, prach, drevo), výskyt bežný.

Smrek
Alergizuje, pôsobí na dýchací systém, účinok je slabý (piliny, prach, drevo), výskyt vzácny.

Teak
Alergizuje, pôsobí na oči a kožu, účinok je veľmi silný (piliny, prach), výskyt bežný.

Tis
Pôsobenie dráždivé, na oči a kožu, účinok intenzívny (piliny, prach), výskyt bežný.

Wenge
Alergizuje, pôsobí na dýchací systém, oči a kožu, účinok intenzívny (piliny, prach), výskyt bežný.

Zebrano (zingana)
Alergizuje, priamy toxický účinok, pôsobí na oči a kožu, účinok intenzívny, (piliny, prach), výskyt vzácny

V priebehu posledných desaťročí je zvýšený záujem o prírodné produkty. V ľuďoch je vypestovaná dôvera k prírodným prípravkom, ktoré sú starostlivo skúmané. Na tejto vlne sa vezú aj prípravky či produkty, ktoré sú sice prírodné, avšak zdraviu škodlivé. To, že niečo pochádza z prírody, jednoducho nemôže znamenať, že je to pre zdravie človeka to najlepšie. Práve naopak. Napríklad borovicová silico-živica (oleoresina) je jednak súčasťou podporných prípravkov na dýchanie, jednak je aj významným alergénom. Často je však súčasťou prípravkov na ochranu dreva. No aj čisté drevo na tom nie je úplne najlepšie. Borovicové drevo sa neodporúča ani ako obkladové v interiéri, pretože u zvlášť citlivých jedincov môže vyvolať alergické reakcie. Rôzne druhy dreva môžu uvoľňovať látky , ktoré môžu byť na úrovni „ chemických prípravkov“, ktoré sú zatracované, napriek tomu, že účinky sú u nich známe, alebo predpokádateľné. Čo sa týka drevín ktoré sú spracovávané doma, je riziko nepriaznivých vplyvov, vyššie ako u drevín ktoré sú spracovávané priemyselne a u ktorých sa dopad na zdravie skúma. V domácich podmienkach sa však spracováva aj drevo, ktoré je napadnuté pliesňou a hubami (palivové drevo, spracovanie napadnutého dreva stromov v záhrade). Keďže  je preukázané, že alergické reakcie vyvoláva už malé množstvo húb a pliesní v domácnostiach (ktoré vznikajú už bežnou prevádzkou v dome a nedostatočným vetraním), je na mieste otázka, aký vplyv na zdravie má spracovanie infikovaného dreva v kombinácii so silne podceňovanou ochranou (napr. respirátor, rúška, maska)... V praxi sa tiež stretneme s kombináciami viacerých faktorov, ktoré robia prácu rizikovejšou. Pri práci s motorovou pílou napríklad inhalujeme (okrem prachu) aj látky spaľovacieho procesu motora, a tzv. „olejovú rosu“, ktorá sa tvorí mazaním reťaze a jej pohybom. Zrátaním jednotlivých faktorov by sme pravdepodobne získali hodnoty, ktoré svojimi negatívami prekračujú výsledky skúmania „čistých prachov“.
Úlohou článku nie je spochybniť používanie drevín , ale zváženie rizík pri ich opracovaní, ktoré sú bežne podceňované. Článok v závere naviac obsahuje úvahy v teoretickej rovine, ktoré nie su potvrdené riadnym výskumom. No a práve preto je tá opatrnosť na mieste...