Stavbou (skladbou) dreva, rozumieme prirodzené, biologicky dané charakteristiky dreva. Mohli by sme použiť dva pohľady na problematiku a to na makroskopickú a mikroskopickú stavbu. Pre nás je podstatnejšia tá makroskopická stavba dreva, pretože obsahuje vlastnosti, ktoré môžeme posúdiť voľným okom. Téma je doplnená zaujímavým fotografickým materiálom...

Prierez kmeňa

Na obrázku máme trochu netypický rez dubového kmeňa. Zámerne je vybraný kmeň s takzvaným "falošným jadrom", ktorého následkom (alebo príčinou) ,je kruhovitá odlupčivosť, čo sú vlastne praskliny kopírujúce tvar letokruhov. Je to závada, ktorá silne znehodnocuje drevo.

Kôra - je to najvrchnejšia časť dreva, ktorú by sme mohli nazvať „kožou stromu“. Vzniká vo vrstvách z lyka. Nové prírastky lyka vytláčajú kôru smerom od dreva. Zväčšovaním priemeru rastúcej dreviny, dochádza k rozťahovaniu vrchných vrstiev kôry (borky), ktoré sa prejaví puklinami. Preto je kôra starších drevín  drsná, zvrásnená. Čím je drevina staršia, tým je kôra hrubšia. Môžeme porovnať aj rozdiel medzi kôrou na kmeni a na novom obraste. Vidíme, že mladá kôra je hladká a po určitú dobu odoláva pnutiu. Potom vzniknú ojedinelé trhliny, ktoré s vekom pribúdajú. Každá drevina má charakteristickú farbu a štruktúru kôry, podľa čoho sa dá celkom presne určiť bez použitia iných ukazovateľov.

Kôra a lyko rozrušené sekerou pri odstraňovaní kôry a porucha rastu kambia, ktorá sa prejavuje nadmernou tvorbou očiek. (Všetky fotografie zobrazujú dub)

Kambium a lyko – na priečnom reze voľným okom takmer nevidíme. Nachádzajú sa medzi kôrou a drevom. Lyko zásobuje strom (alebo ker) výživnými látkami, produktami fotosyntézy. Kambium je delivé pletivo, ktoré sa podiela na hrubnutí kmeňa. Výsledok tejto činnosti je badateľný na priereze dreviny ako sústredené kružnice -  letokruhy. Výraznosť letokruhov je závislá od druhu dreviny, striedania ročných období a rastových podmienok. Pretože kambium vyrovnáva hmotnostný nárast celého stromu, jeho prírastok je podstatne vyšší ako hrubnutie kôry, ktorá má funciu ochrannú.

Najväčší kontrast medzi jadrovým a belovým drevom je u ebenu (detail a rez celým kmienikom). Posledná fotografia zobrazuje pokročilý stav vyhnívania jadrového dreva (slivka).

Bel – je nevyzretým drevom. Cez belové drevo prúdia živiny rozpustené vo vode z koreňov do celého stromu (kroviny). Toto drevo býva u niektorých drevín výrazne odlišné od dreva jadrového. Vytvára bledo sfarbený prstenec okolo vyzretého dreva. Napriek mimoriadnemu významu za života stromu, je tento materiál  po poreze považovaný za menej hodnotný a na niektoré účely dokonca nepoužiteľný. Toto drevo je lákadlom pre drevokazných škodcov, je málo odolné voči hubám a poveternostným vplyvom.
Niektoré dreviny sú však celobelové (breza, hrab, vŕba jelša, jaseň...), teda nevytvárajú jadro a bel. Po zrezaní stromov sa stáva, že zrezané drevo vyženie konáriky aj dva roky po zrezaní. Keďže strom už nemôže asimilovať,  je to vďaka zásobe látok, ktoré sú čerpané zo zmienených rezerv.

Dubové drevo radiálne rozštiepené, a lipové drevo v mieste zrastu konárov. Ukážka rôznorodosti drevín.

 Šošovkový leštený prierez dreva (šelaková politúra na kanadskom orechu).

Doplňujúce informácie nájdete na: stránke Ústavu náuky o dreve

                                                        Drevo

                                                        Vzorkovník dreva 

                                                        Technológia spracovania

                                                        Využívanie dreva