Medzi základné práva autora patrí právo označenia alebo neoznačenia diela. Označenie diela sa robí spravidla plným aj skráteným podpisom, iniciálami alebo značkou (logom) autora, pričom sa často udáva aj rok vzniku práce. Uvedený spôsob označenia práce sa používa na pohľadovej aj na nepohľadovej strane diela. Údaje slúžia na identifikáciu a časové zaradenie diela. Signatúra znamená aj autorove „priznanie sa“ k dielu. Takýmto spôsobom dáva autor na vedomie, že predmetné dielo patrí do kategórie reprezentatívnych prác. Výtvarníci totiž často robia okrem vlastnej tvorby aj realizácie na zákazku, podľa želania zákazníka a pokiaľ takáto práca nie je prejavom ich vlastnej tvorivosti, diela nesignujú. Vo všeobecnosti platí, že označené, diela sú hodnotnejšie, pretože autor sa k ich tvorbe hlási a v určení autorstva  nie je toľko pochýb, ako v prípade nesignovaných prác. Autor označuje len svoje diela, podpísanie diela cudzieho sa považuje za krádež autorstva. Takto je posudzované aj vyhotovenie kópie diela iného autora a jeho prezentácia ako diela vlastného. V súvislosti s autorstvom treba spomenúť, že autorom diela je „ten kto ho vymyslel“ a nie ten kto ho technicky zrealizoval. Spravidla je autor myšlienky a realizátor zámeru jedna osoba.
   
V praxi sa používa aj podrobnejšie označenie diela. Pokiaľ je použitých viac údajov ktoré popisujú dielo a autora, hovoríme o adjustácii diela. Adjustácia je vybavenie diela komplexnými údajmi potrebnými pre prezentáciu a dokumentáciu diela. Názov diela (s ostatnými doplnkovými údajmi) býva umiestnený na  nepohľadových plochách, teda zadnej alebo spodnej strane diela, prípadne na visačke. Najlepšie je, ak je dielo označené názvom práce, menom autora, použitým materiálom, použitou technikou, rozmermi a rokom vzniku. Súčasťou môže byť aj doplnkové číslo (napríklad dielo môže byť jedným zo série). Uvedené údaje uľahčia prácu pri inštalácii a označení práce štítkom na výstavách, pri popise diela v katalógoch a samozrejme je to výhoda aj pre neskoršiu identifikáciu diela. Adjustácia by mala byť predovšetkým u profesionálnych výtvarníkov samozrejmosťou.

V súčasnej dobe patrí k doporučeným úkonom okrem písomnej dokumentácie aj fotodokumentácia. Dôvodom je, že mnohé práce sa stanú postupom času pre autora nedohľadateľnými, čo znamená nemožnosť dodatočného doplnenia tvorivého portfólia, alebo obrazové predstavenie realizácie (prípadne tvorivej etapy) napríklad v monografii autora. Samozrejme, aj zákazník, prípadne odborná kritika, potrebuje niekedy nahliadnuť do starších dokumentov, ak je to potrebné a možné. Môžeme oprávnene povedať, že v niektorých prípadoch je opomenutá dokumentácia skoro to isté, ako keby nezdokumentované diela nikdy nevznikli... V súvislosti s ľahko dostupnou dokumentačnou technikou (fotoaparát, počítač, nosiče dát, služby či programy na spracovanie dát a výrobu fotografií...) je dokumentácia mimoriadne jednoduchá a pomerne lacná.
Obdobne ako s fotografiami postupujeme aj s monitoringom tlače a iných médií, ktoré informujú o činnosti autora. Snažíme sa, aby sme mali evidované reportáže, články, kritiky a iné údaje s dátumom vzniku, alebo zverejnenia a presným názvom média. Komplexná evidencia môže veľmi prospieť pri hodnotení celoživotného diela. Záleží však na každom autorovi, aký záujem má na vlastnej dokumentácii a prezentácii.

Čo by mala evidenčná karta alebo štítok obsahovať?

Ako vzor použijeme jednu z možností označenia:

 

 

Treba uviesť, že značenie diel na štítkoch na výstavách ako aj popisy obrázkov v publikáciách  majú rôzne formy. Najčastejšie sa udáva ako prvé meno autora alebo názov práce. Nasledujú ostatné údaje, pričom poradie aj rozsah záleží na preferovaných prioritách.

Názov diela by mal byť krátky a výstižný. Meno autora by malo byť uvedené celé a vhodné je napísanie celého priezviska kapitálkou. Zabráni sa tak zámene v nejasných prípadoch napríklad: Jozef MAREK. Druhom diela jasne usmerníme zaradenie, pretože aj v tomto prípade sa nemusí jednať o jednoznačne identifikovateľný útvar (socha, súsošie, basreliéf, reliéf, objekt,  realizácia...). Ako materiál by sme mali uvádzať konkrétne názvy materiálu. Ak použijeme napríklad termín „kanadský orech“, poznáme nie len materiál (drevo), ale podľa názvu aj jeho vlastnosti, intenzitu výskytu v tvorbe autora... Použitá technika opracovania objasňuje spôsob výroby. Rozmery dávajú predstavu o veľkosti a sú veľmi dôležitým údajom pre identifikáciu diela. Datovaním umožňujeme nie len chronologické radenie diel, ale aj posúdenie tvorivých období autora. Doplnkové údaje slúžia na rozšírenú charakteristiku diela, upozornenie na prednosti práce...

Aj keď sa nám zdajú niektoré údaje zbytočné, ich uvedením okrem trošky času nič nestrácame.