Často sa stretávam s rezbármi, ktorí tvrdia, že im niečo nejde tak ako by očakávali, že sú málo výkonní, že nemajú dostatočnú zručnosť, nástrojové vybavenie a podobne. Tvrdia, že sa snažia a hľadajú chyby, no aj tak sa im nedarí. V nasledovnom článku je popísané, prečo to tak je. Možno budete prekvapení, ale možno Vám sú niektoré tvrdenia dôverne známe.

So záujmom som si pred necelým rokom prečítal túto citáciu Martina Schlemmera z citácie Sketching User Experience (B. Buxton), ktorý cituje z Art & Fear (Bayles & Orland):

"Učitel keramiky na první hodině ohlásil, že kurz rozdělí do dvou skupin. Všichni na levé straně ateliéru budou hodnoceni pouze na základě kvantity, kterou vyprodukují, všichni na pravé straně čistě podle kvality. Jeho postup byl jednoduchý. Na poslední den kurzu přinese svou osobní váhu a zváží práci "kvantitativní" skupiny. Padesát liber ohodnotí známkou "A", čtyřicet liber známkou "B" a tak dále. Ti, kteří jsou hodnoceni podle kvality, musí vyrobit pouze jedinou konvičku - i když perfektní - aby mohli dostat známku "A".
Přišel čas hodnocení a na povrch vyšla zajímavá skutečnost. Všechny výrobky nejvyšší kvality pocházely ze skupiny, která byla hodnocena na základě kvantity. Zdá se, že zatímco kvantitativní skupina pilně chrlila hromady keramiky - a učila se ze svých chyb - kvalitativní skupina seděla a přemýšlela o dokonalosti a nakonec nemohla ukázat o moc víc než velkolepé teorie a hromadu hlíny."

Prvá vec, ktorú by sme mohli nazvať aj lenivosťou, je prílišná neistota. Poznáte to - ste stále na mieste, uberáte malé triesočky s obavou aby sa práca neznehodnotila. Premýšľate, premýšľate, premýšľate. Premýšľaním spojeným s neistotou a hľadaním sa dá stráviť väčšinu pracovného času, inak povedané "uliať sa".

Ďalšou vecou je, že výkonnosť je daná aj neustálou aktivitou a psychickou pohodou. Pokiaľ dlhodobo nepracujeme, jednoducho zlenivieme.  Je preukázané, že dlhodobo nezamestnaní  sú oveľa ťažšie umiestniteľní v pracovnom procese. Strácajú časom pracovné návyky, zvyknú si aj na degradáciu životného štandardu vo všetkých smeroch. Príležitostné formy nezdanených príjmov uspokojujú náročnejšie potreby. Toto je síce extrémny prípad, ale asi každý pozná situáciu, keď  po pracovnej neschopnosti, dlhších sviatkoch, alebo dovolenke oveľa  ťažšie "nabieha" na vybehané koľaje.

Ale aj iné skutočnosti môžu znižovať, či priamo brzdiť výkonnosť. Odhliadnuc od fyzických ochorení, je tu aj stav psychický. Strata, alebo závažné ochorenie blízkej osoby, vzťahové krízy, nenaplnenie očakávaní - to všetko útočí na duševnú pohodu,  tak potrebnú k produktívnej práci.

Máme tu  ešte rôzne druhy vítaného pracovného rozptýlenia, ktorým veľmi často holdujeme. Výkonnosť nám takto môže znížiť aj niekoľko aktivít vykonávaných naraz, alebo v tesnom slede za sebou. Nečakané alebo časté návštevy, fajčenie, kávička, prečítanie letákov zo schránky, debata, dlhé telefonáty, alebo závislosť na mailingu, sms a chate nám taktiež znižujú výkon, čo si možno ani nepripustíme. Napríklad zmienené fajčenie uberá z pracovnej doby merateľnú hodnotu. Čo sa však "nevidíme" je nižší obsah kyslíka v krvi fajčiara (hypoxémia) a ďalšie procesy ktoré síce navodzujú dojem "duševnej pohody" , ale v skutočnosti sa podieľajú na paralizácii výkonu priamo, alebo nepriamo (zvýšené riziká ochorenia, vrátane chronických).

Posledným faktorom je ročné obdobie, alebo pochmúrne počasie. V zimnom období a obzvlášť prechodových obdobiach je zvýšené riziko depresií. Nedostatok kvalitného denného svetla, chlad a iné sprievodné javy negatívne ovplyvňujú výkon.

Maximálnu výkonnosť s (výnimkou krátkodobého výkonu) nie sme spravidla schopní udržať vlastnou vôľou v dlhodobom horizonte. Na hraniciach maximálneho výkonu nás môže držať len donútenie, pretože ochranné mechanizmy nám v praktikovaní takéhoto modelu bránia. Ako príklady môžeme uviesť výkony vrcholových športovcov, ktorí by bez trénera ktorý povzbudzuje, motivuje a núti dosiahli len mierne nadpriemerné výkony. Obdobne je to aj na niektorých zamestnaneckých postoch, kde vedenie dokáže zo zamestnanca dostať výkon, akého by sám nedosiahol. K vyššiemu výkonu sa človek dokáže aktivovať aj sám, v prípade dostatočnej prípravy či nutnej potreby (platba účtov, iné výdaje, termínovaná práca, riziko straty zamestnania, výhod, veľmi lákavá motivácia...).  Avšak v dlhodobom horizonte je extrémna výkonnosť zaťažujúca, neprirodzená aj riziková.

Podčiarknuté a zrátané - bežná prax nám predkladá nástrahy, bez ktorých by sme dosahovali výkonov o akých sa nám ani nesníva. Môžeme však zostať úplne pokojní. Takej sebakázne, ktorá by eliminovala všetky negatívne vplyvy a nechala excelovať len tie dobré predpoklady nie sme prirodzene schopní. Takže si môžeme smelo priznať, že my remeselníci aj napriek času strávenému v dielni sme nepochybne aj leniví.

Na záver jedna inšpirácia. Na videodokumente je práca zhotovená za 26 minút. Ak by som vedel takto produktívne pokračovať celý deň, týždeň, alebo mesiac, tak som určite milionárom...

  Dim lights Embed Embed this video on your site

Andrej Irša

Diskusia k článku