Rezbári sa veľmi často stretnú s požiadavkou zhotovenia reléfu podľa obrázku. Možno je v tomto smere o niečo ukrátené autoské ego, ale z niečoho sa žiť musí, zákazníci za zhmotnenie svojej predstavy radi zaplatia a takáto výroba patrí medzi bežnú ponuku komerčného rezbára. Mimochodom, aj v autorskej tvorbe veľmi často vychádzame z kresieb a fotografických podkladov.

Pri zhotovení reliéfu môžeme použiť osvedčené "finty" ako priestor stlačiť takmer do plochy. Na rozdiel od pomerne popisnej fotografie sa môžu v prípade architektúry vypustiť nepodstatné detaily. Prípustné, či dokonca nutné sú zjednodušenia a štylizácia. Dávame si tiež pozor na deformáciu obrazu, ktorá vzniká prehnutím rovných línií v prípade fotografie, najmä v širokouhlých formátoch. V rezbe by mal byť obraz urobený bez "čočkového" skreslenia. V súčasnosti máme výhodu v pomerne jednoduchej úprave východzích fotografií vo fotografických editoroch, no úprava sa dá realizovať aj pri prekreslení. Vrstvenie zón musí mať logiku, to znamená, že najprv si rozvrhneme plochy a hĺbku na ktorú sa odoberie materiál v jednotlivých častiach rezby. Až v týchto vrstvách vypracúvame detaily. Tento úkon je veľmi dôležitý, lebo takto si vymedzíme priestor, v ktorom bude obraz vyhotovený a pri premyslenom rozvrhnutí si ušetríme veľa práce aj sklamania z neuspokojivého výsledku. Snažíme sa, aby počet základných vrstiev bol maximálne päť. Pracujeme vyvážene na celej ploche, robíme technicky presné rezy, to znamená bez zbytočných zárezov a vytrhnutého materiálu. Veľmi častou chybou bývajú práve hlboké záseky, ktoré je aj po zrealizovaní čistého finálneho rezu vidieť. Postup najlepšie dokumentuje video:

Dim lights Embed Embed this video on your site

V rezbe sa veľmi ťažko zobrazuje oheň, sklo, subtílne predmety v popredí (napríklad stĺpik), voda, riedke vlasy, vegetácia (riedke kry a stromy), niektoré štruktúry. Existuje však niekoľko možností riešenia problému. V tomto sú nám nápomocné napríklad tvarové frézy a kartáče v mikrobrúske, puncovacie razidlá, brusné telieska...
Pri niektorých reliéfnych rezbách je potreba pracovať s textilnými rukavicami. Tieto sú prevažne bielej či krémovej farby a je na nich vidieť úroveň znečistenia. Rukavice nie sú používané v tomto prípade na ochranu rúk, ale reliéfu. Ruky sa nám pri práci potia, kresbu si vyznačujeme ceruzkou a táto kombinácia môže mať za následok ťažko odstrániteľné znečistenie bledého dreva. Pokiaľ je teda požiadavkou zachovanie čistého povrchu dreva - rukavice sú nutnosťou. Ak sa nám z akéhokoľvek dôvodu nepodarí udržať prácu čistú, môžeme použiť ešte obyčajnú školskú gumu (tú používame aj na odstránenie liniek kresby), alebo prácu v závere umyjeme mydlovou vodou. Pokiaľ je rezba urobená len rezom - umytie je takmer bez následkov. V ojedinelých prípadoch sa môžu zvýrazniť neželané zárezy zatečenou tekutinou a pokiaľ je povrch brúsený - môže prísť k postaveniu vlákien.

Ak máme reliéf hotový, môžeme prácu zušľachtiť, (ale aj pokaziť) záverečnými úpravami. Najrozšírenejším neduhom je použitie lesklých lakov, ktoré pôsobia tvrdo a neprirodzene. Na rezbu aplikujeme takmer výlučne matné laky, veľmi vhodné sú vosky, pasty, zasychavé oleje. Tmavé drevo nie je na použitie finálnej úpravy tak náročné ako drevo bledé. Napríklad včelí vosk rozpustený v benzíne (prípadne bielený) zanechá takmer prirodzený povrch so zamatovým leskom. Avšak nátery na báze lakových benzínov spôsobujú neželané zažltnutie povrchu. To síce v prípade tvrdých driev zvýrazní rezbu, ale u bledých drevín musíme ich použitie zvážiť. Veľmi vhodnými sú vodou riediteľné číre laky (aj v tomto prípade matné). Tieto ponechávajú prirodzený vzhľad dreva, aj vytvárajú kvalitnú povrchovú úpravu, v niektorých prípadoch odolnú aj proti UV žareniu, ktoré zapríčiňuje postupné stmavnutie dreva. Pre každý zámer však použime vyskúšanie na vzorke dreva, čím eliminujeme neúspech. Aplikovaný náter totiž ľahko nanesieme, ale oveľa ťažšie odstránime. V prípade použitia tónovaných náterov sa riadime pravidlom, že tmavší povrch sa dá z bledšieho urobiť, ale naopak to neplatí.

Andrej Irša