Veľmi často sa stretám s rezbármi, ktorí ako motivačné uvádzajú diela Leonarda Da Vinci, Michalangela, Majstra Pavla z Levoče... Na tom samozrejme nie je nič zlé. Lenže tých niekoľko storočí neprehliadnuteľne oddeľuje súčasného autora od vtedajšieho videnia sveta aj umeleckého prejavu. Samozrejme – vzory potrebujeme. A mnohí by povedali, že aj tých novších je plný internet. S tým sa nedá nesúhlasiť, lenže mnoho súčasných autorov si neuvedomuje dostupnosť, dosiahnuteľnosť či dokonca osobnú skúsenosť s osobnosťami súčasnej tvorivej scény. Na rozdiel od tých historických sú tu a my ich môžeme navštíviť, vidieť či siahnuť na ich dielo...

V pár slovách sú títo ľudia schopní otvoriť nám oči a preniesť nás do úplne inej dimenzie tvorby. V Európe je niekoľko významných lokalít rezbárskeho remesla a umenia. U nás má dobré meno tzv. Kolínska škola (Kolín na Rýnom) a potom Talianska škola. Centrum súčasného talianskeho rezbárstva by sme však márne hľadali v tradičných lokalitách poznávacích zájazdov (napríklad Benátky či Rím). Rezbárstvo má stáročnú tradíciu v talianskych Dolomitoch - vo Val Gardene. Tu žije niekoľko generácií nemeckých rezbárov, ktorí v rámci osídľovacích zámerov panovníkov v minulosti zapustili v tomto kraji veľmi pevné korene. Rezbárstvo sa dedí z otca na syna a ktokoľvek v tejto oblasti vie do dreva rezať tak, že by sme sa čudovali... No najvýznamnejší autori sú združení v spoločenstve s príznačným názvom UNIKA. Dovolím si povedať, že sa jedná pravdepodobne o najkvalitnejšie výtvarné zoskupenie so zameraním na umelecké spracovanie dreva v Európe, možno aj na svete. Súborná výstava združenia sa uskutočňuje vždy jeden krát za rok pod názvom Sculptor's fair Unika. Počas štyroch augustových dní má rezbárstvachtivá verejnosť možnosť navštíviť devätnásty ročník tohto výnimočného podujatia. Na tejto výstave sa každoročne prezentuje svojimi dielami asi tridsiadka autorov (členmi UNIKY je ich 40). Jedná sa o výber z celoročnej činnosti jednotlivcov, alebo celého združenia. Dielami je pokryté prakticky celé spektrum výtvarnej práce s drevom. Nájdeme tu diela plne realistické, historizujúce, abstrakné, s úpravymi klasickými či pokrokovými, taktiež diela priestorové, plošné aj dekoratívne. Postavy, zvieratá, rastliny – to všetko v tradičnom, či originálnejšom poňatí. Po návšteve výstavy UNIKY mnoho rezbárov možno pokleslo na mysli. Nie je sa čo diviť. Zrazu si človek uvedomí svoje postávanie na mieste a má nakrátko sto chutí nechať všetko tak. Avšak skutočne na krátky čas. Asi každý vo svojej prirodzenosti totiž túži prekonávať méty - aj sám seba. Skutočne - príval tvorivej sily, radosť z videného a následná aktivita bola po návšteve tohto podujatia obrovským impulzom aj pre mňa a určite mne podobných. Je to síce už zopár rokov, čo sme s kolegami navštívili údolie Val Gardena a horskú dedinu Ortisei, no obrazy sú stále pomerne živé. Ak by som mal fenomén výnimočnosti tohto regiónu jednoducho popísať v jednej vete, asi by som to povedal takto: V Dolomitoch v priebehu stáročí vznikla „Mekka" súčasného európskeho, či dokonca svetového umeleckého rezbárstva. A tak ako do zmienenej Mekky by mal veriaci aspoň raz za život zájsť – platí to aj o rezbárovi a Ortisei. Po niekoľkých rokoch klikania na stránky majstrov rezbárov z UNIKY, po mnohých zaváhaniach a po niekoľkých náznakoch možnosti spoločnej návštevy sa tento zámer stáva skutočnosťou. V dňoch 21 až 24 augusta (vrátane cesty) tohto roku nás niečo cez dvadsať ľudí zo Slovenska a Českej republiky navštívi výstavu UNIKY. Teda pevne dúfam – podľa predbežných vyjadrení záujemcov. Zároveň však vyslovujem obavu, že mnoho našich priateľov si túto cestu nemôže dovoliť. Mnohí sú živiteľmi rodiny, mnohí stavajú, či inak zveľaďujú svoje obydlie, mnohí si už viac ako rodinnú dovolenku nemôžu dovoliť a sú tu ešte žiaci škôl, ktorí sú závislí na rodičoch... Taktiež niektorí riešia cestu svojpomocne – teda vlastnou dopravou... S prihladnutím k uvedenému a blížiacemu termínu zloženia zálohy potrebnej k rezervovaniu ubytovania musím konštatovať, že nás je presne polovica požadovaného počtu.

Teraz konkrétnejšie k poznávaciemu zájazdu

Príchod účastníkov by bol dňa 21. 8. 2013 do Holíča vo večerných, respektíve nočných hodinách, kde nás bude čakať minibus. Cesta by teda prebiehala počas noci – čím sa ušetrí na ubytovaní a zároveň nebudeme cestovať cez deň, ktorý môžeme využiť lepšie.

Vzhľadom k ceste, ktorú musia záujemci vykonať  a taktiež prejavenému záujmu návštevy mojej dielne – je možné prísť podstatne skôr do Kátova, kde budete zopár hodín mojimi hosťami. Tu si môžeme ešte niektoré zámery budúcich dvoch dní upresniť, pozrieme staršie katalógy UNIKY, niečo z vercachu, nejaké realizácie v obci a nebudem skúpy ani na iné informácie. Pohostenie bude také skromné možno jednohubky, čipsy, nealko, alko – jednoducho žiadne vyváranie. Ale pred odjazdom by sa dalo zájsť do pizzérie v Holíči.

Dňa 22. 8 o desiatej hodine začína v Ortisei výstava. Ako to býva – vernisážou. Na vernisáži by mali byť príhovory a kultúrny program. Ten bol počas našej návštevy prd pár rokmi skvelý. Bubenícka skupina spustila drumiádu výlučne na vybavení dielne. Teda na hobliciach, rôznych nástrojoch, dreve, škatuliach a dokonca na pohári piva... K tomu dobré nasvietenie a zosúladené pohyby – celkom rád by som to videl znovu. Na vernisáži bolo aj pohostenie, ale pozor! – ako na povel všetci tí kravatoví gentlenmani sa zmenili na stádo kobyliek a pre nás zdržanlivých nezostalo nič. To nám však nevadilo. Súperiť lakťami sa lám asi nebude chcieť ani teraz, ale stojí za to aspoň sa pozerať, ako kus sústa mení správanie. Potom majstri rezbári zaujali miesta u svojich diel a boli k dispozícii novinárom aj návštevníkom. Táto časť sa mi páčila najviac, lebo som nie len videl, ale si aj siahol na diela a a hlavne fotil.  Musel som sa však robiť, že nerozumiem zákazu – pretože to bolo zakázané. Síce sme na jemnotaktné upozornenie poslúchli, ale už to tam bolo... Potom nám domáci vysvetlili, že ten zákaz je preto, aby si ľudia kupovali katalógy. Lenže mi sme ich kupovali aj po dvoch – takže až tak im to fotenie z našej strany nevadilo... Bol tam aj predajný stôl miestnej spoločnosti Sarteur. Dláta Pfeil, rezbárske stoly miestne výnimočnej konštrukcie, upínacie šróby, katalógy Uniky, dokonca aj z predchádzajúcich ročníkov a ešte zopár kusov remeselného sortimentu.. Keď prešiel výstavný boom a naštudovali sme s kolegami každú sochu do detailov – boli sme pozvaní do akejsi kukane pre majstrov a ich hostí. No, ak by neboli s nami moje dve mladé, pohľadné a vtedy ešte slobodné sestry – tak by sme sa tam asi nedostali. Tak či tak – dozvedeli sme sa včeličo, čo sa dá teraz využiť pri vybavovaní nášho alternatívneho programu.

Nasledovný deň sme navštívili miestnu rezbársku školu, ale vtedy bola výstava v septembri a v škole bol ešte nejaký personál. Pamätám si, že veľmi dobre presvetlené učebne mali krásne horské kulisy rámované veľkými oknami. Navštívili sme ešte betlehem v životnej veľkosti vo vedľajšej obci, nejaké obchodíky s rezbárskymi prácami a potom sa išlo cez Alpy do Rakúska. Zabudol somspomenúť, že do Ortisei sme prichádzali smerom od Bolzana a opúšťali sme toto miesto opačným smerom. Dôvodom bolo práve to prekonanie Álp po serpentínach. Tie nám síce zatočili riadne hlavami, ale pre tie krásne výhľady a premenlivosť krajiny to bol lepší zážitok, ako cesta diaľnicou.

Dôležité upozornenie: Pokiaľ sa do 19. 4 nenazbiera 21 záujemcov o tento zájazd – budú vyzberané peniaze vrátené záujemcom. Teraz je stav polovičný.

Informácie o prihlásení na zájazd nájdete vo fóre na tejto webstránke v položke UNIKA, alebo si môžete vyžiadať informácie na adrese Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. .