V rámci projektu „V zámku a podzámku..." sa v areáli Holíčskeho zámku konalo od nedele 8. 6. 2014 až do 14. 6. 2014 rezbárske sympózium. Sympózium v Holíči sa odohrávalo priamo v areáli zámku, pričom kulisami mu boli historické zámocké a hospodárske budovy. Už táto skutočnosť dalo sympóziu punc jedinečnosti. Čo sa týka výberu autorov – jednalo sa o skúsené osobnosti s mnohými realizáciami a bohatou výstavnou činnosťou. Výsledkom preto sú reprezentatívne diela, ktoré budú slúžiť k výtvarnému zatraktívneniu blízkeho okolia Holíčskeho zámku. Umiestené budú v blízkosti detského ihriska a zámockých valov. Po nutnom povrchovom obschnutí bude urobená ochrana dreva a osadenie umeleckých diel na miesta, kde budú slúžiť pre potešenie verejnosti, ale najmä detí. Tento projekt ako aj aktivita „Rezbárske sympózium" sú financované v rámci Programu cezhraničnej spolupráce SR- ČR 2007 – 2013. www.sk-cz.eu

Autori

Lubomír Sedlář (ČR) je rezbárom z okruhu žiakov známeho Strážnického rezbára majstra Františka Gajdu, ktoré funguje pod skratkou GAUČ (Gajdovi učeníci). Podľa jeho slov bola pôvodne rezbarina niečim dočasným – dalo by sa povedať, že len tak... No čas ukázal, že zaujatie je mimoriadne silné. Lubošove práce sú plné dekoratívnych detailov – neuspokojí sa len s náznakovou zjednodušenou formou - nutne sa potrebuje vyjadriť cez hravé pojednanie kompozične vyváženej plochy. K vizuálnemu pôsobeniu občas využíva precízne aplikované kolorovanie, ktoré nepotláča prirodzenú štruktúru dreva. K prácam pristupuje s istou dávkou filozofického pohľadu, pretože ho fascinujú paradoxy. Ak jeho dielo ponúka viac ako prvoplánové pôsobenie – je to vecou zámeru a hry nie len s materiálom, ale aj mysľou pozorovateľa. Jeho dielom je „Sova".

Vladislav Boruta (ČR) je vyzretým autorom a charakterizuje ho originálna práca s myšlienkou a mimoriadna kvalita spracovania. Vie veľmi dobre, že aj zdanlivo jednoduchý námet môže mať cez precízne spravovanie pôsobivý až luxusný výraz. Jeho tvorba osciluje medzi prácou sochára, rezbára, dizajnéra aj maliara. Práve neutajovaná túžba po dokonalosti dáva realizáciám punc jedinečnosti a zároveň majstrovkého technologického zvládnutia. Drevo vníma ako jedinečnú matériu, ktorú vie ovládnuť na viacero spôsobov. Prístup k spracovaniu je veľmi opatrný – veď myšlienka je pôvodcom činu. A ak má byť dokonalý čin – musí byť dokonalá aj príprava. Dielo, ktoré je vytvorené počas sympózia je „Bonbón". Holíčsky zámok bol sídlom šľachty a tá si v minulosti mohla dovoliť, to čo si bežní ľudia dovoliť nemohli (ak áno tak len príležitostne). Bonbón je symbolom dostatku, príjemných pocitov a vlastne aj toho - čo si môžeme dnes bez pocitu výnimočnosti dovoliť všetci. Je to vlastne taká analógia konzumného spôsobu života minulosti a súčasnosti - cez výtvarne spracovanú podobu sladkosti - cukrík v celofáne.

Alojz Machaj (SK) je nie len výtvarníkom, ale aj galeristom. Za zmienku stojí jeho galéria Student Gallery v Plaveckom Štvrtku (pôvodný názov je Záhradná Galéria Alojza Machaja). V tejto inštancii dotovanej predovšekým výnimočným zaujatím a sústredením aktivít priateľov a sympatizantov sa uskutočnili celoslovensky významné projekty, ktoré majú dopady aj mimo hranice Slovenska. Alojz Machaj je variabilným autorom, tvoriacim v ľudovej aj abstraktnej polohe. Ako ideový stratég a organizátor podujatí vie ušiť zámer na mieru konkrétnej udalosti. V Holíči sa predstavil realizáciou diela „Bociany", ktorá uzatvára autorove zaujatie témou trilógie ako jednorazového, alebo aj dlhodobého konceptu (téma má svoju tretiu variáciu).

Marek Halász (SR) je absolventom Akadémie výtvarných umení v Banskej Bystrici. Marek pôsobiaci kľudovým dojmom je v skutočnosti nevyspytateľným tvorivým živlom. V jeho podaní sú štandardne posúvané hranice kreativity, veľkosti a nebojím sa povedať - že aj skutočnosti. V tvorbe využíva široké spektrum materiálov. Naozaj – odvaha a snaha pokoriť hranice sa autorovi nedá uprieť. Jeho diela sa tešia zaslúženej pozornosti už aj preto, lebo sa neuspokojí s malým formátom, alebo šetrením svojich síl. Mimochodom - jeho prvou otázkou bolo, koľko materiálu bude mať k dispozícii. Dielom je „Lavička", ktorej krivky  symbolicky korešpondujú s tvarom budovy Holíčskeho zámku a povrch pripomína zvlnenie vody v zámockých valoch.

Miroslav Kinder (SR) je autodidaktom, členom Umeleckej besedy Slovenskej a členom Klubu výtvarníkov v Skalici. Okrem práce s drevom sa venuje maľbe a ovláda mnohé remeselné techniky. Tieto využíva aj v umeleckom prejave. Pre autora je charakteristické vysoké nasadenie, hra s materiálom i experiment. Návrh diela je len orientačný a slúži na zachytenie pôvodnej myšlienky, aby táto mohla byť následne rozvinutá pri vlastnej práci. Zámer aj skrytá náhoda vykreslia konečnú formu, ktorej je vtlačená charakteristická autorská pečať. Na sympóziu v Holíči však využil pomoc ostatných spoluautorov, pretože mal  handycap v podobe sadry na ruke. Stihla sa však urobiť predpríprava zámeru tak, aby neutrpelo ani dielo, ani autor. Jeho dielo je „Pes".

Andrej Irša (SR). Je „domácim" majstrom, ktorý mal tri úlohy: organizáciu podujatia, dokumentáciu a vytvorenie dvoch sôch - „Ryba" a „Slimák". Drevo je materiál, ktorý ho fascinuje už vyše dvadsaťpäť rokov. Pozná ho veľmi dôverne, tak ako aj nástroje s ktorými sa opracováva. Preto je aj odborným publicistom a dokumentaristom – čo prácu s drevom nielen dopĺňa, ale prináša úžitok záujemcom o rezbárstvo.

Všetci autori naviac vytvorili spoločnú prácu „Vodník". Vodník ležiaci v tráve bude pozorovať hladinu a striehnuť na svoju príležitosť. Autori však zaručujú, že dušičku neuloví žiadnu.