Dňa 25. novembra minulého roku sa uskutočnila vernisáž výstavy betlehemov v severonormandskom mestečku Allouville Bellefosse. Výstavy betlehemov sa tu konajú už zopár rokov – čiže túto výstavu už možno považovať za tradičnú. Ako každé podujatie, ktoré má za sebou pekných pár ročníkov - aj táto výstava má svoju vývojovú líniu. Výsledkom je, že počet vystavených betlehemov dosiahol číslicu 1200 kusov! Možno aj takto symbolicky sa vzdala pocta 1200 ročnému dubu, ktorý je jedným z hlavných atrakcií a symbolov mestečka. Čo je však nemenej zaujímavé – zastúpenie tu malo viac ako 80 krajín, s významným zastúpením Čiech a Slovenska. Čo nás však môže obzvlášť tešiť – je že na výstavu sa v tomto roku dostal aj Záhorácko-Slovácky betlehem z obce Kátov .

Ako vlastne prišlo k zápožičke? Čiastočne je to vec náhody, no z podstatnej časti predsa len vecou plánovaného zámeru. Zásluha patrí francúzskemu novinárovi, dlhoročnému partnerovi podujatí FS Skaličan a mesta Skalice, Rogerovi Devoux, ktorý v roku 2008 za družobné aktivity dostal Cenu primátora mesta Skalica. V decembri roku 2013 si Roger všimol nášho betlehemu na výstave v galérii Záhorského múzea. Keďže aj v minulosti putovali na ich výstavu betlehemy zo Slovenska (aj z Kátova) a dokonca si francúzske mestečko nechalo zhotoviť  rozsiahly betlehem od autora Petra Chovana z Banskej Štiavnice - získať reprezentatívny betlehem z Kátova na výstavu bolo prirodzeným želaním, ktoré sa dočkalo naplnenia.

Čo sa týka výstavy – započala sa vernisážou, za účasti predstaviteľov mesta, kultúrnych zložiek, novinárov a asi 50 návštevníkov. Výstavu pripravovali prevažne miestni dôchodcovia, ktorí diela nie len nainštalovali – ale vybavili aj štítkami krajín, z ktorých betlehemy pochádzajú. Prekvapením boli krajiny ako Mongolsko, Laponsko, Bangladéš – či iné exotické, alebo vzdialené lokality. U domácich som mal pocit mimoriadneho vzťahu k našim končinám, čo vysvetlia aj nasledovné riadky. Zhodou okolností – hneď pri mojom príchode bol pred kultúrnym domom na zemi obal od našich Lentiliek :) . Aj Rogerova knižnica mala bohatú sekciu slovenskej a českej literatúry. Nedalo sa nepovšimnúť plakiet a ocenení viacerých slovenských a českých miest (vyrobené z kovu, skla, dreva aj keramiky) – rovnako ako dva obrazy  Mariána Komáčka , ktoré boli namaľované špeciálne pre Rogera. Napriek rečovej bariére som mal pocit blízkeho prostredia a veľmi milých a priateľských ľudí, s ktorými som sa aj cez posunky a hatlaninu viacerých útržkovitých jazykov predsa len ako-tak dorozumel. Nedá sa nespomenúť aj úroveň stolovania. Vzhľadom k jeho dĺžke by som mohol povedať – že medzi jedlami som mal nejaký čas na vychádzky a spoznávanie okolia. Bežne totiž „občerstvenie" pozostávalo z niekoľkých chodov v trvaní niekoľkých hodín. Strava však bola ľahšia - s dôrazom na šaláty, ryby, syry a tekutiny.

A čo také charakteristické by som mohol dať do jednej fotografie? Asi severonormandský dom postavený technikou kolombáže so slamenou strechou. Nie je to v skanzene - ale riadne obývaný rodinný dom jednej z rodín žijúcej  v okolí Allouville Bellefosse.

Celý „Francúzsko – Slovenský príbeh" sa ukončí návratom betlehemu v nasledovných dňoch.

Andrej Irša

Zápožičku financovala francúzska strana a pôvodný mikroprojekt je financovaný Európskou úniou, z prostriedkov Fondu Mikroprojektov spravovaného Trenčianskym samosprávnym krajom.