3D EXPO 2017 z pohľadu výtvarníka |
![]() |
![]() |
Druhým bolo nájsť skenovacie zariadenie, schopné skenovať tváre aj celé postavy a pokiaľ možno v tzv. „ručnom“ prevedení. Obe očakávania sa naplnili. Pri príchode ma zaskočil ani nie tak priestor, ako počet ľudí, ktorí na výstavisko prišli v danom dni. Očakával som davy zvedavcov smerujúcich zo všetkých kútov ČR na výnimočné podujatie. Ale k výstavisku sme sa od stanice Metra blížili len dvaja. Som tu správne, alebo nie? Aby som ozrejmil čo by návštevníka malo čakať, použijem citáciu z webu podujatia: „Největší prodejní výstava stolních 3D tiskáren, 3D skenerů, příslušenství a služeb u nás.“ Ak však porovnám minuloročnú návštevu MSV v Brne, tak len expozícia MCAE v Brne mala rozlohu takmer polovice reálne obsadenej plochy výstavy 3D expo v Prahe a pomerne zaplnená elekrička sa na stanici pred výstaviskom vyprázdnila. Zatiaľ čo v Brne som videl sochy postáv v životnej veľkosti, v Prahe som nevidel ani jednu a chýbali aj prednášky, či akékoľvek informácie v tomto smere. Akcii ubrali na sile aj stánky predajcov, ktorí síce ponúkali 3D technológie, ale v inom pavilóne. Pre zaujímavosť porovnám dve podujatia, na ktorých som bol v jednom týždni. Prvá fotografia zachytáva „ruch“ na výstavisku v hlavnom meste ČR a na druhej je len malá časť podujatia Kvetinové dni v našej obci, ktorá má 600 obyvateľov. Radšej mám fakty ako dojmy a skôr faktom ako dojmom je stav, ktorý posudzujem na základe priebežne nafotených snímkov. Zrak ma skutočne neklamal.
U najvýznamnejšieho podujatia svojho druhu a na výstavisku v hlavnom meste by som očakával predsa len väčšiu účasť a to by nemusela byť ani taká, ako v malej dedinke. Ale teraz už tie lepšie správy. Obdivuhodné je, že 3D expo nebola len výstava predajcov, ale aj nadšencov, inovátorov, zlepšovateľov a všetkých tých, ktorí majú k 3D technológiám čo povedať. A tí neboli len v pozícii vystavovateľov, ale aj návštevníkov. Diskusie pri stánkoch niekedy stierali rozdiel medzi návštevníkom a vystavovateľom, pretože sa jednalo o odborné duely, ktoré postrádali zákaznícku naivitu a niesli sa v duchu veľmi dobrej znalosti témy (neviem však identifikovať či sa jednalo skutočne o návštevníkov, alebo vystavujúceho kolegu). Vystavené exponáty pokrývali súčasnú ponuku aj možnosti. Najviac potešiteľné je zistenie, že ak by aj záujemca nenašiel v ponuke tlačiareň podľa svojich predstáv a potrieb, dokážu mu niektorí výrobcovia vyrobiť tlačiareň na mieru. Podstatné je, že na výstave som našiel aj konkrétne riešenia pre svoj zámer.
Skôr ako si zoberiem na mušku konkrétnu ponuku výstavy, musím napísať čím by mala byť výstava pre výtvarníkov (napríklad aj rezbárov) zaujímavá. V prvom rade treba povedať, že doba sa mení. Zatiaľ čo v minulosti si remeselník, alebo umelec nevedel využitie nových technológií vo svojej oblasti ani predstaviť, faktom je, že s odstupom času si zasa nevie predstaviť svoju činnosť bez počítača a internetu. O mobile ani nehovorím. Lenže aj v oblasti tvorby sa posúvajú hranice možností a čo je veľmi dôležité – tie možnosti už nie sú len víziami, ale ozajstnou realitou.
Aké možnosti dávajú výtvarníkovi 3D technológie? Predovšetkým o tom sú nasledovné riadky. Z niekoľkých možností vyberám dve oblasti a to 3D skenovanie a 3D tlač.
3D tlač Aká by bola alternatíva pre sochárov, ktorí hľadajú riešenie pre svoju tvorbu? Zhrniem hlavné požiadavky: Sochár spravidla potrebuje 3D tlačiareň na zrealizovanie tlače malého modelu budúcej sochy, ako zhmotnenie virtuálneho návrhu, alebo výtlačok spracovaného skenu. Sochár však môže používať tlačiareň aj na zhotovenie modelu 1:1, alebo aj finálnej sochy v reálnej veľkosti, napríklad postavy. Z dôvodu vysokej ceny veľkoformátových tlačiarní určených pre premysel je pre výtvarníkov prijateľnejšie stolné riešenie, ale pokiaľ možno, s čo najväčším tlačovým formátom. Keďže väčšie sochy sa aj tak musia skladať z viacerých vytlačených dielov do finálneho celku a to s použitím tmelenia a brúsenia (scelenie povrchu a deliacich rovín), detaily povrchu nie sú až tak podstatné. Oveľa dôležitejším parametrom okrem zmieneného tlačového objemu je rýchlosť tlače a ak nemám na mysli podporný materiál na náročnejšie tvary, respektíve zásobu dostatočného množstva filamentu, tak postačuje jeden extruder. Častou otázkou je, čo sa rozumie pod pojmom vhodného tlačového objemu, alebo tlačových rozmerov. Ideálna tlačiareň by mala byť schopná vytlačiť ľudskú hlavu v meradle 1:1. Prevedené na konkrétne rozmery 250 x 250 x 300 mm viac, bežným štandardom je však rozmer cca 200 x 200 x 250. Čo sa týka ceny, tak povedzme, že by nemala byť vyššia ko 3 000 €.
Na uvedený účel mi bola v minulosti odporúčaná tlačiareň Prusa i3 MK2, ako tlačiareň ktorá je plnohodnotne schopná konkurovať aj podstatne drahším výrobkom. Menší tlačový objem je zákazník ochotný tolerovať len v jedinom prípade a to ak sú cena a iné parametre vynikajúce. Napríklad hlava postavy by sa urobila zlepením samostatne vytlačených častí. Nuž, zvažoval by som aj takúto alternatívu, ale na druhej strane nemám pochybnosti o mailovom vyjadrení z predchádzajúceho obdobia, kde za spoločnosť Prusa Research napísala vyjadrenie Hana Hučíková presne v tomto znení: „3D tisk se snažíme dostávat do povědomí veřejnosti i tím, že se snažíme ho zbytečně nepřeceňovat. Jsou objekty, tvary, které vytisknout na 3D tiskárně lze a tak i objekty, které použitá 3D technologie číní nevyrobitelným.“
Průša vo vytunených verziách AMY a PENNY. Bola vystavená aj verzia v uzatvárateľnom krytovaní.
Aby som bol konkrétny: uvedený citát viažuci sa k tlačiarni Prusai3 MK2 popiera, že táto tlačiareň dokáže vyrobiť to, čo dokáže bez problémov napríklad Ultimaker, CoLiDo, alebo MakerBot Replicator 5th Gen. Tento výrobok uvádzam zámerne vrátane typového označenia, pretože ho používa cybersochár Adam Krhánek a to napriek rozmerovému handycapu aj vyššej cene. Adam Krhánek je autorom, ktorý zhotovil skladaním z menších častí najväčšiu tlačenú sochu v ČR a možno aj v Európe (technológiou FDM). Koncom roku 2016 bola titulka časopisu Konštruktér venovná jeho dielu a celkom dosť priestoru zaberal aj článok o jeho tvorbe vo vnútri čísla. Na výstavisku mal fenomén Jozefa Prúši výrazné zastúpenie nie len v ponuke, ale aj silnej komunite. Patrím medzi fanúšikov slovenských a českých riešení, ale s pragmatickým pohľadom na vec sa skôr stotožňujem s pani Hučíkovou. Pruša je nepochybne fajn, ale s prihliadnutím k vyjadreniu priamo od zdroja, nemusí byť vždy tou najlepšou voľbou. RepRapisti Rebelové by výtvarníka možno zaujali, ale čo ak je to s použiteľnosťou ako Průša...
Možnosť voľby je tým, čo nám umožňuje vybrať si spomedzi reklamných citácií, sľubov a iných tvárniacich vplyvov ozaj vhodné riešenie. A v tomto smere je prispôsobivosť k potrebám zákazníka, podporená bohatými skúsenosťami tou najlepšou devízou. Petr Bláha, zhodou okolností aj organizátor podujatia do tejto kategórie právom patrí. Čím presne? Pán Bláha napriek vlastnej ponuke hotového riešenia KRYAL Cube nevylučuje zhotovenie tlačiarne na kľúč, alebo vývoj produktu podľa špecifických potrieb. Koniec koncov viem, že s požiadavkou tlače väčších rozmerov, ale stále ešte na báze stolného riešenia som na výstavisku nebol sám. Peter Bláha sa prispôsobiteľným riešením približuje potrebám výtvarníkov, pretože je schopný postaviť tlačiareň doslova na mieru, pričom cena je veľmi priateľská, čím sú RepRap riešenia charakteristické. Naviac, ponúka vzdelávanie v oblasti 3D tlače v organizácii 3D Aréna , identifikácie a riešenia problémov a to nie len „svojich“ tlačiarní... Čo viac si náročnejší užívateľ môže priať?
KRYAL Cube 2TX od Petra Bláhu.
Zaujímavým riešením je ponuka spoločnosti Promis, tlačiareň CoLiDo X3045. Tlačovým objemom 300 x 300 x 450 mm a určením pre priemyselné využitie pri cene 2.570 € s DPH nemala vlastne konkurenciu. Konkurovať by mohol napríklad MakerBot Replicator Z18 z ponuky MCAE system s takmer zhodným tlačovým objemom 305 × 305 × 457mm za 6 461 € ale pozor, bez DPH!, čiže s cenou asi trojnásobnou. Vlastne celá ponuka CoLiDo je zaujímavá a pokrýva široký spotrebiteľský diapazón, od malých 3D tlačiarní pre domácnosti, až po profesionálne priemyselné tlačiarne. CoLiDo má okrem širokej ponuky a skvelých cien ešte niekoľko výhod, ale k nim sa celkom iste vrátim v samostatnom článku. Dôležité je vedieť, že CoLiDo je na Slovensku ( a vlastne aj v ČR). Na fotografii je delta tlačiareň CoLiDo D1315, ktorá si pri predajnej cene 10 000 Kč vyslúžila nemalú pozornosť. Keďže sa jedná o novinku, nacenenie v € nemám v čase vydania článku k dispozícii. I keď sa nejedná o výrobok v línii témy článku, predsa len považujem za dôležité zmieniť sa aspoň okrajovo o lacnom a zároveň celkom umnom zariadení.
Taká malá, avšak nie len vizuálne zaujímava tlačiarnička CoLiDo D1315.
Okrem uvedených zariadení by som mohol zmieniť aj iné riešenia, za ktoré si ale treba nejakú tú čiastku priplatiť. Napríklad tlačiareň Raise3D N2 (respektíve varianta Plus) s veľkým tlačovým priestorom a mimoriadne vydareným dizajnom ma skutočne zaujala, ale k rozhovoru a tým aj posúdeniu detailov som sa nakoniec nedostal. Podotýkam, že na rozdiel od už zmienenej Z 18-ky konkurenčej značky je cena nižšia aj vo väčšej verzii, kde je základňa rovnaká, ale výška tlačeného objektu až neuveriteľných 600 mm. Cena je ale vyššia ako u CoLiDo X3045a to aj vo verzii DUO, čo je ale prirodzené aj pre dvadsaťcentimetrový výškový rozdiel tlačového priestoru. Musím zmieniť aj zariadenie Cube Pro kde je použitie precízne spracovaných kovovových častí ozaj impozantné, žiaľ jedná sa o výrobok, ktorý vyžaduje výlučne vlastný tlačový materiál v špeciálnych kazetách, čo predstavuje prispôsobenie zámerov ponuke materiálov, aj vyššie tlačové náklady. Ultimátny Ultimaker na výstave nechýbal, ale s vyvíjajúcou sa ponukou konkurencie ma zaujal prakticky len svojím štandardným dizajnom v bielom prevedení, výrobným spracovaním a nepodstatnými detailmi. Pekný stroj za slušný peniaz, s dnes už bežnou funkčnosťou. Výrazný nadpriemer použiteľný v „mojej“ oblasti by som asi nenašiel ani ak by som mu venoval viac pozornosti.
Tlačiareň Raise 3D N2 vľavo dole - bez horného krytu, ktorý po osadení dotvára vizuálnu pôsobivosť funkcionalitou nabitému riešeniu.
Propagovaný súboj 3D tlačiarní bol možno zaujímavý pre predajcov alebo médiá, ktoré čitateľom môžu ponúknuť zaujímavosť vo forme výsledku, no mňa paradoxne neoslovil. Koho by bavilo dlhšie pozeranie na to, ako každá tlačiareň tlačí to isté? Z pohľadu návštevníka považujem tlač súťažiacich tlačiarní za obmedzenie prezentácie oveľa zaujímavejšieho výstavného exponátu. Ten musel v stánku vystavovateľa zostať nečinne v pozadí, pretože nezapadal do konceptu súťaže a priestor pre umiestnenie bol len za zadkami predajcov. Napokon, aj samotnú súťaž nemožno považovať za smerodajnú, aj keď víťazovia premenia celkom iste víťazstvo na účinnú propagáciu svojho produktu. Súťaž nie je len ohodnotením tlačiarne ako takej, ale aj toho, čo sa deje na pozadí (skúsenosti, príprava atď.) Platí, že niekoľko premenných veličín, môže ovplyvniť celkový výsledok. Okrem toho, súťaž bola zameraná na preverenie všeobecných tlačových kvalít. Paradoxne, víťaz v súťaži môže byť pre špecifickú činnosť tým najhorším riešením, čo platí aj naopak - najhoršia pozícia v súťaži môže byť udelená pre výtvarníka ajvhodnejšiu tlačiareň.
3D skenovanie Najprv malé objasnenie. 3D skenery začínajú byť čoraz výraznejšími konkurentami odlievania do silikónu a sadrového kopyta. Skenovaná osoba nemusí mať v nose vatu, ani dýchaciu trubičku v ústach a nemusí byť vystavená pomerne dlhému a stresujúcemu procesu, ktorým klasické zhotovenie formy je. Technológia síce ešte nedosahuje detailnosti odliatkov, ale má iné výhody. Skener dokáže zosnímať aj usmiatu tvár (na rozdiel od odliatku, ktorý je skôr posmrtnou maskou). Dáta sa dajú spracovať a ďalej upravovať v modelovacích 3D editoroch. Objekty sa dajú archivovať a výstupy sa dajú použiť na niekoľko spôsobov. Napríklad sa dá s použitím 3D tlačiarne vytlačiť zmenšený model, ktorý môže zákazník pred spracovaním v dreve odsúhlasiť. Vôbec – jednodudá zmena rozmerov nie je výhodou len pre tlačiarne, ale aj CNC frézy. Práca výtvarníka tým získa úplne inú úroveň aj možnosti kreatívnej práce.
Precízne skenery ktoré boli na výstavisku ponúkané (DAVID a SCAN in a BOX) v stánku 3D Wiser boli zamerané na pomerne presné skenovanie, ale menších objektov. Dokázali zoskenovať mincu, pričom reliéf a nápis bol vo virtuálnom skene jasne čitateľný a vo vytlačenom kuse aspoň identifikovateľný, ale veľké objekty už tieto skenery nedokážu spracovať.
Menej presný a výtvarníkmi používaný ručný skener Sense ponúkalo viacero stánkov. Treba však povedať, že Sense síce dokáže naskenovať celú postavu, ale napríklad detaily tváre sú veľmi hrubé a to znamená veľa práce v postprocese, kde sa musí výsledok skenovania prácne domodelovávať. Pri cene cca 600€ však patrí medzi najlacnejšie riešenia, hneď za hráčskymi skenermi, ktoré sú používané na detekciu pohybu v kinetických hrách, pričom aj ich použitie v takomto prípade musíme spovažovať skôr za hru, ako produktívnu prácu. V stánkoch bolo odporúčané zariadenie Artec Eva, lenže pri cene použiteľného balika 22 000 € a ešte s každoročným dokupovaním licencie za 800 € nie je asi toto zariadenie pre väčšinu záujemcov dostupné. Naviac, ponúkajúci nemali osobnú skúsenosť, čiže sa jednalo viacmenej o tip.
Potešiteľná je alternatíva Einscan Pro + od čínskej spoločnosti Shining, ktorá pri cene cca 5 000 € ponúka asi desaťnásobne presnejšie skenovanie ako Sense, ale za necelú štvrtinu ceny zariadenia Artec Eva. EinScan aj Eva sú na zahraničných portáloch v diskusiách porovnávané, pričom EinScan je hodnotený ako veľmi zdatný konkurent. Spoločnosti Shining sa aj napriek prvotnému a pomerne problematickému prieniku na európske trhy podarilo zastabilizovať svoju ponuku a to nie len kvalitou a výnimočnosťou produktov za dobrú cenu, ale aj prístupom. Produkty majú na rozdiel od nedávnej minulosti lepšiu podporu, čo s rastúcim predajom znamená účinnú stabilizáciu na európskom trhu s predpokladom ďalšieho rozvoja.
Spoločnosť 3D plus predstavila taker kompletnú ponuku skenerov Shining. Na obrázku je žabka skenovaná v automatickom režime a pekne farebne ju je vidieť na monitore v pozadí.
Našiel som predajcov, ktorí by mohli uvedené zariadenie predať (pravdepodobne najprv priviesť zo zahraničia). Zakúpili by ste si však tovar v takejto cene bez možnosti predchádzajúceho vyskúšania? Len spoločnosť 3D plus s.r.o mala zariadenie priamo v stánku a skenovanie bolo predvádzané priamo pred návštevníkmi. Hovorí sa, že je lepšie jeden krát vidieť ako sto krát počuť. Súhlasím. No ja som mal možnosť nie len videť, ale aj okúsiť skenovanie na vlastnej koži. Naviac, po dohode s predajcom zariadenia som obdržal naskenované dáta, na ktorých si overím možnosti ďaľšieho spracovania. Už len surové dáta vyzerajú veľmi dobre, oveľa lepšie ako skeny zariadenia Sense. Čo sa týka ceny – možno sa niekomu zdá aj tak vysoká. Avšak treba si uvedomiť, že EinsScan je rozumným kompromisom oveľa drahších možností. A ako vyzerá sken tváre zhotovený za pár sekúnd? Takto nejako a vraj sa mi podobá :) zobrazenie je v prostredí MeshLab.
Pre porovnanie rozdielu pridám aj v Gom Inspect upravený sken zariadenia Sense, ktorý má badateľne nižšie rozlíšenie (sken bol rozdelený na dve polovice a hlava je zložená z dvoch identickýcch častí ).
Laserové riešenia podrobnejšie nespomeniem. Síce ponúkané aj predvádzané boli, nepredpokladám však, že by cena pohybujúca sa v rádoch desiatok tisíc € a pri cenách rastúcich v tisícových čiastkach za každú drobnú užívateľskú výhodu dokázala zaujať a to aj napriek tomu, že sa jedná o vysoko presné zariadenia schopné pracovať aj v prípade zlých svetelných podmienok. Koho by skenovanie a úprava skenovania zaujímala vážnejšie, odporúčam kurz Adama Krhánka v Brne, ktorý je termínovaný podľa záujmu. Presnejšie zameranie sa dá dohodnúť, výuka prebieha vo voľných softvéroch. Na záver ešte niekoľko postrehov Výtvarníkom iste prichádza ma myseľ otázka, ako dosiahnuť na nové technológie, ktoré by radi využívali, ale stále sú pre nich z dôvodu financovania nedostupné. Je tu niekoľko možností a jednou z nich je využitie dotácií. Kreatívci sú pre svoje zanietenie a zároveň uspokojenie vo vlastnej práci priam ukážkovými prijímateľmi dotácií a to z viacerých uhlov pohľadu. Možno to je dôvodom, že v poslednom čase sú na podporu kreatívneho priemyslu vyčlenené celkom slušné obnosy. Presmerovanie tokov financí napríklad od divadelnej prezentácie remesiel a umenia viac na technológie, ktoré nesú so sebou originanálne riešenia, vytvorenie pracovných miest a celkovú stabilizáciu kreatívneho priestoru je pochopiteľmé, pretože nedochádza len k „použitiu“ dotácie s viacmenej rozporuplnými dopadmi. Slabšie vykrytie možností 3D skenovania a tlače v umeleckých smeroch je zrejmé, čo prináša príležitosť najmä pre tých, ktorí využijú medzery v ponuke práve k uspokojeniu potrieb výtvarníkov. Táto informácia by mohla byť užitočnou aj pre dodávateľov zariadení. Budú mať presne také predaje, ako dokážu využívať možností pre svoj biznis. Prvá línia ponuky zariadení, kde výber zo strany menej skúsených záujemcov nebude na úrovni sádzky v lotérii, bude prirodzene patriť len tým najlepším, čo sa už teraz prejavuje na selekcii potenciálnych možností.
Ako vlastne vyzerá grantová žiadosť? Nenápadne ako na fotografii. Ale v skutočnosti je riadnym úradníckym materiálom, ktorý dokáže ozaj potrápiť. Bez služieb expertov ho žiadny žiadateľ nedokáže spracovať. Stojí to pomerne veľa času aj peňazí a ak nebude projekt úspešný, tak celá tá práca je zbytočná. Ale za pokus to stojí.
Článok je sumarizáciou osobných postrehov a podrobné hodnotenie (napríklad presné porovnávanie parametrov, vyhľadávanie recenzií a iné podrobnejšie informácie) neboli zámerom napísania článku. Keďže som na výstavisku našiel to čo som hľadal a podujatie splnilo očakávania, hodnotím celé podujatie ako prínosné. Ten, kto má záujem o 3D technológie, mal by pouvažovať o budúcej účasti. Príležitostí na jednom mieste posúdiť takmer celú suitu reprezentatívneho výberu nie je až tak veľa. Možnosť vidieť konkurenčné zariadenia na vlasné oči, často v činnosti a na jednom mieste nemáme nikde inde ako na výstaviskách. Tá trocha času aj peňazí za cestu a nové skúsenosti rozhodne stojí a to aj v prípade, že nehodláme aktuálne niečo zakúpiť, ale chceme byť „v obraze“.
Andrej Irša |