Dvadsiaty ročník výstavy Dotyky sa odohráva práve v týchto dňoch na nádvorí Starej radnice v Bratislave (počas celého augusta 2017).

Spolupráca Student Gallery Alojza Machaja z Plaveckého Štvrtku a Múzea Mesta Bratislava je krásnym príkladom dlhodobej spolupráce, ktorá „prežila“ vládu troch primátorov.

Naozaj. Dvadsať rokov nepretržitej činnosti nie je rozhodne málo. Ak si predstavíme, že podujatie Dotyky je úzko späté s osobou, bez ktorej by nebol ani jediný ročník, tak je to ozaj výnimočné. Ak by sme boli ešte zvedavejší a poodkryli ďalšie informácie, tak by bol asi najvhodnejší výraz NEUVERITEĽNÉ.

Plavecký Štvrtok je predsa len obec a kto by pred dvadsiatimi rokmi čo i len tušil, že táto obec sa stane kolískou kultúrnych podujají na vysokej profesionálnej úrovni a to takých, aké je náročné udržať vo veľkých mestách aj s oveľa väčším personálnym aj finančným zázemím. V priebehu času boli Dotyky viacnásobnou výstavou, ktorá mala svoje premiéry alebo reprízy nielen v Bratislave, ale aj na Devíne, prípadne aj iných miestach. Na margo výstavy Dotyky treba spomenúť rovnomenný časopis DOTYKY a CESTY, ktorý bol v prvom desaťročí nového tisícročia rezbárskym printovým občasníkom a vlastne jediným svojho druhu na Slovensku. Vo vyratúvaní úspešných projektov by sa dalo pokračovať, ale vrátim sa k výstave Dotyky – presnejšie k vernisáži...

Je potešiteľné, ak je vernisáž miestom príjemnej pohody, ba priam srdečného šťastia. K tomu je spravidla potrebných niekoľko elementov v správnej súhre. Môže to byť rodina, priatelia, počasie, hudba, malé občerstvenie... Na námestí Starej radnice sa táto symbióza prejavila na nenútenom použití exponátov, ktoré svojím spracovaním, ale aj textovým podtitulom pozývali na dotyk, kontakt, sadnutie si. Elektronická chill-ambientná hudba v podaní DJ Marcella (Martin Benko), doplnená živým saxafónom Mathewa Saxa (Matej Klimo), navodili tú správnu atmosféru, možno až náladu. Veď okrem minerálky, pagáčikov prišiel vhod vínny mok regionálnej produkcie.

Vystavené diela boli síce z dreva, ale nosnej matérii sekundovali v niektorých dielach betón, epoxid, a PU pena. Horizontály, vertikáky, alebo fragmentálne kompozície sedacích prvkov veľmi decentne narušili mimoriadne pôsobivú scenériu architektonicky impozantného priestoru, ktorý si práve pre svoju prevažne kamennú nemennosť zaslúži občas aj nejaké to inoštýlové povyrazenie.

U niektorých diel bolo finálne zakomponovanie tak ideálne, že vznikalo podozrenie, či ono dielo nevzniklo pre konrétne miesto, či výklenok. Zásluhu na tom však nemali len autori, ktorí tvorili svoje diela prevažne s vedomím kde budú umiestnené. Tú správnu vizuálnu súhru právom treba prisúdiť aj kurátorke výstavy Matrine Ivičič, korá dotiahla to, čo autori urobili vo svojich dielňach a ateliéroch. Jej komentár diel a autorov bol venovaný predovšetkým ľuďom. A tak (chvalabohu) postrádal niekedy až ubíjajúcu výrazovú gradáciu, pozostávajúcu z ťažkovysloviteľných a ešte ťažšie pochopiteľných fráz, ktorým by nerozumel ani autor, nieto hostia. Tá štvrtková horúčava bola taká, že aj premýšľať bol ťažký výkon.

Pozorujúc ľudí počas krásneho letného podvečera autor prežíva príjemné pôsobenie životného okamihu, ktorý je zaslúženým výsledkom dlhotrvajúceho drilu, kázne a zaujatia.

Kto si nájde v priebehu augusta v centre Bratislavy čas, nech na pár chvíl odloží tiaž povinností a okúsi nielen pohľad, ale aj kontakt s drevenými sedacími objektami, kreslami a lavičkami.

Vystavujúci autori

Michal Gajdoš (1985) absolvent ŠUP-ky, momentálne študuje na VŠVU v ateliéri Transport dizajn. Stolička-Trón je autorovým odpútaním sa od dizajnérskej tvorby a posúva prísne pravidlá viac ku hre pripomínajúcej mikádo. Konštrukčne náročnejší objekt pozostáva z množstva drevených hranolov.

Soňa Halásová (1994) - VŠVU Katedra socha, objekt, inštalácia-socha. Kombinuje drevo s ďalšími materiálmi, napr. betónom. Často aplikuje do foriem organické a pórovité tvary, dôkazom je betónový set pripomínajúci ementál. K tvorbe pristupuje s hravosťou a zvedavo objavuje kontrastné vlastnosti rôznych materiálov.

Marek Halász (1984 ) sochár. Študoval sochárstvo a voľné umenie v ateliéri Socha a aplikované médiá (doc. Juraj Sapara) na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici (2004–2010). Venuje sa najmä soche, objektu, inštalácii, land-artu a oblasti site-specific. Dosiaľ vystavoval na viacerých kolektívnych výstavách (DOM2016).

Peter Heriban VŠUP v Prahe, ateliér designu. V súčasnosti je hlavným výtvarníkom ÚĽUV. Jeho primárnym zameraním sú návrhy a výroba drevených nábytkových solitérov a úžitkových predmetov. K tvorbe pristupuje s hravosťou a zaujatím, cítiť inšpiráciu v podobe rozprávkových až mystických motívov. Často vychádza z ľudovej architektúry a pracuje s ornamentom, ktorý má z historického hľadiska hlbší význam. Ornament implementuje aj na drevené hračky pre deti, v tomto kontexte ide o ochranné symboly.

Michal Hudák (1985) sochár, rezbár. Absolvent umeleckopriemyslovej školy (obor kamenosochárstvo) v Uherskom Hradišti. Kreslo - Vajce ako osobná filozofia, od hniezda, kolísky a zrodu. Aktívne sa podieľa na sochárskych sympóziách doma i v zahraničí. Svoju tvorbu smeruje do jednoduchších tvarov a línií, a zmysel pre pragmatizmus demonštruje v konštrukčne elementárnych schémach.

Andrej Irša rezbár, publicista. Obratne a skúsene pracuje s akýmkoľvek druhom dreva, pretože verne pozná jeho vlastnosti. Aktívne sa zúčastňuje sochárskych sympózií, prevádzkuje magazín www.rezbarstvo.sk .  Svoje dlhoročné bohaté skúsenosti s opracovaním dreva, technológiami a materiálmi zavŕšil vydaním publikácie Rezba motorovou pílou- príručka pre výtvarníkov. Pripravuje ďalšie vydanie, v ktorom sa venuje súčasným technológiám.

Alojz Machaj rezbár, sochár, výtvarník, zberateľ umenia. Viac ako 20 rokov podporuje mladých umelcov a organizuje výstavy a sympóziá. Je hostiteľom tvorivých sympózií v záhradnej student gallery v Plaveckom Štvrtku. Pre viaceré slovenské, české i zahraničné mestá vytvoril rozsiahle betlehemy, ktoré každoročne vytvárajú pravú vianočnú atmosféru.

Lenka Sinecká rezbárka, sochárka. Absolventka Soukromé mistrovské školy uměleckého designu v Prahe. Okrem koní sa venuje práci s drevom, kovom a tvorí úžitkové predmety a drevorezby, bytové doplnky a nábytok. Pre deti navrhuje a vyrába originálne drevené hračky.

Zuzana Ulmanová reštaurátorka. Absolventka ateliéru S.O.S. doc. Jána Hoffstädtera na VŠVU. Cyklické motívy sa začali objavovať už v jej diplomovej práci súvisiacej s mandalami. Pre DOTYKY2017 vytvorila „šrób“ s opakujúcim sa motívom závitu, ktorý pripomína akúsi (fyzicky vyčerpávajúcu) meditáciu vedúcu k sebadisciplíne a vytrvalosti. 

Michal Fratrič vytvára masívne objekty do verejného priestoru a originálne úžitkové predmety. Jeho tvorba sa výrazne začala profilovať už počas tvorivého obdobia stráveného v ateliéri akad.soch. Petra Strassnera. Opakované motívy fauny, ktoré integruje do svojich objektov, vychádzajú z jeho štúdia archeológie. V kinetickej lodi sú podvedome zakódované poznatky o fosíliách.

Andrej Irša a Martina Ivičič