Pri zaobstarávaní potrebných zariadení je celkom zásadným parametrom cena. Nekúpime predsa to, na čo nemáme. Niektorí si kupujú aj drahšie stroje a zariadenia so známym tvrdením, že nie sú tak bohatí, aby si kupovali lacné veci.

Existuje však ešte jeden pohľad. Oveľa pragmatickejší. Tu by sa sa hodilo iné porekadlo: Ženích si neberie len nevestu, ale aj jej rodinu. Ak sa na to zabudne, môže to byť začiatok konca manželstva. Podobne je to aj s výrobkami. Je výrobok, ale je aj jeho výrobca, predajca, sú tu náhradné diely, podpora, budúci vývoj, spätná kompatibilita, servis... Ak si uvedomíme, čo všetko s výrobkom súvisí, zistíme, že kúpou lacnejšieho zariadenia napríklad z Číny sa sami a dobrovoľne vzdávame mnohých výhod a volíme možno adrenalínové zážitky, ak nie priamo znehodnotenie investície.

Takéto dobrodružstvá sú vhodným riešením pre experimentátorov, ktorí si nájdu čas pre svoj koníček a veľa vecí dokážu zakúpenému výrobku odpustiť. Veď na základe vlastnej voľby „usporili“. Pre tých, ktorí potrebujú pracovať čo najefektívnejšie to však rozhodne nie je správna cesta, pretože aj čas má svoju cenu.

Európske krajiny a aj „dobré značky“ majú inú nevýhodu: Čím je výrobca väčším a známejším, tým menej zohľadňuje individuálne potreby spotrebiteľov. Teda pokiaľ nevolí cestu špecializácie. Napokon, v prípade veľkovýrobcov sú výrobky predávané cez predajnú sieť, kde záleží aj na konkrétnom koncovom predajcovi. Niektorí predávajú tovary výlučne pre zisk a nie aj pre spokojnosť zákazníka, ktorá tiež k dobrému predaju patrí. Zákazník je síce obletovaný, výrobky vychválené, ale len do okamihu kúpy. Potom sa všetko zmení.

Najlepším riešením je, ak máme možnosť mať nie len vynikajúci výrobok, ale aj aj vynikajúce doplnkové služby. A vôbec najlepšie, ak priamo od výrobcu, alebo používateľov jeho výrobkov. V tomto smere už je ponuka veľmi úzka.

Pred kúpou zariadení je vhodné získať čo najviac informácií a nepodľahnúť len prvotným dojmom. Potom záujemca už vie čo chce, čo potrebuje aj kde sa k tomu dostane. Informácie usporia oveľa viac, ako kúpa lacného výrobku.

Rôzne pohľady na to isté

Inak sa na produkt pozerá spotrebiteľ, inak predajca a inak výrobca, aj keď existujú nespochybniteľné priesečníky týchto pohľadov. Veľmi zjednodušene sa to dá zhrnúť do krátkej charakteristiky: Zákazník chce maximálne výhody a to za minimálnu cenu. Predajca chce predať čo najviac, s minimom reklamácií a maximálnym ziskom. Výrobca musí splniť očakávania zákazníkov aj predajcov a taktiež čo najefektívnejšie predať v tovare spracovaný výrobný potenciál.

Nás by mal zaujímať najmä pohľad zákazníka, hľadajúceho najvhodnejšie riešenie pre svoje zámery. Preto rozoberiem myšlienkové pochody, ktorými pri potrebe 3D tlačiarne prejde záujemca o 3D tlač.

Čím prejde asi každý

Najprv záujemca hľadá základné informácie. Dozvie sa, že tlačiarne majú široké cenové rozpätie a začne sa postupne zoznamovať s ponukou renomovaných výrobcov aj možných alternatív.

Nepochybne narazí na fenomén v podobe tlačiarní spoločnosti PRUSA Research s.r.o. V súčasnosti sú to najmä variácie tlačiarne Original Prusa i3 MK3, predtým MK2 (ďalej PRUSA, Průša). Keďže sú najpoužívanejšie, najznámejšie a kupované predovšetkým prvokupcami tlačiarní, zoberiem si ich ako taký východiskový bod, od ktorého sa bude odvíjať porovnávanie. Tlačiarne PRUSA sú skvelým pomerom ceny a výkonu kráľom medzi lacnými hobby tlačiarňami, ako aj neistými možnosťami z číny a na druhej strane oveľa drahšími značkovými výrobkami na našom trhu. U nás je naviac silná komunita, podpora, články, blogy... To všetko je obrovskou výhodou, ktorú nemá každý výrobok. Je tu však niekoľko povestných „ale“. Pozornému záujemcovi o tlač neuniknú aj negatívne informácie a to dokonca z tábora priaznivcov najpredávanejšej 3D tlačiarne na svete.

Prvým negatívom je samotný úspech tlačiarne, na ktorú sa zdôvodu vyššieho dopytu ako výrobných možností čaká. Druhou vecou je zameranie. Tlačiareň jednoducho cieli na masy a tak musí vyhovovať širokému spotrebiteľskému spektru a to v dobrom, aj zlom. Lenže potreby výtvarníka tomuto trendu nie sú vôbec naklonené. Prečo?

Priority, ktoré sú rozhodujúce

Jednou zo základných požiadaviek výtvarníka je z dôvodu najmä vertikálne koncipovaných sôch a objektov potrebná výška tlače a to aj na úkor šírky a hĺbky. PRUSA tlačiaren má pohyblivú podložku, ktorá pohybuje celým tlačeným objektom. Na nižšie a široké výtlačky je tento princíp vhodný. Pokiaľ je však tlačený objekt subtílnejší, tak výkyvy vznikajúce pohybom podložky majú za následok nepresnosť tlače v horných polohách tlačeného objektu. Čím je objekt vyšší a užší, tým väčšia je aj táto nepresnosť. Keďže v našom prípade sa jedná spravidla o hlavu sochy, je to z pohľadu výtvarníka veľký nedostatok, pretože tu očakáva najprecíznejšie detaily. Nie je vylúčené ani znehodnotenie tlače práve v závere procesu, čo dokáže naštvať najviac. Niečo ako najlepšie riešenie pre všetko a všetkých neexistuje, aj keď sa nám to snažia rôzni predajní manipulátori nahovoriť.

Ak niekto tvrdí, že je niečo najlepšie, treba sa spýtať pre koho, pre aký účel, s akými možnosťami a s akými výsledkami. Alebo netreba. Dôvera je vec osobného názoru. Je to Váš názor, aj Vaše peniaze.

Portálová tlačiareň „PRUSA“ teda nie je z úžitkového pohľadu pre výtvarníka vôbec vhodná. Tu by sa dalo namietnuť, že predsa len môže ísť o subjektívny názor, veď s „Průšom“ sa určite sa dá... "Průšu" ozaj nepoznám osobne a som pragmatik, schopný prijať fakty. Pripúšťam, že by sa možno dalo.

Ale vraví sa, že ak nevieš, spýtaj sa. Aby bolo posúdenie naozaj objektívne, mám k dispozícii stanovisko Hany Hučíkovej z Prusa Research zo dňa 22. 3. 2017. Vyjadrenie od výrobcu, presne k mojej profesii a potrebám:

"Zabýváte se velice příjemnou prací a hodně toho zvládáte a hlavně se snažíte zkušenosti zaznamenat a předat, avšak propojení 3D tisku s řezbářstvím nám při prvním pohledu připadá nesourodé. 3D tisk se snažíme dostávat do povědomí veřejnosti i tím, že se snažíme ho zbytečně nepřeceňovat. Jsou objekty, tvary, které vytisknout na 3D tiskárně lze a tak i objekty, které použitá 3D technologie číní nevyrobitelným."

Poskytnutá zľava na zakúpenie tlačiarne vo výške 20% je síce zaujímavá, ale pri viac ako dvojnásobnom rozpočte na tlačiareň nie je smerodatná a pre uvedené vyjadrenie aj bezpredmetná.

Vyjadrenie je vlastne odpoveďou aj na klony tlačiarne „PRUSA“, respektíve väčšinu portálových tlačiarní. K uvedenému treba uviesť, že tlačiarne sú po novom súčasťou prípravy žiakov pre viaceré profesie a sú súčasťou normatív na zariadenie ateliérov a dielní.

Tlačené modely sa už začínajú považovať  za niečo bežné aj v ponuke výtvarných ateliérov a sochárskych dielní, pretože zákazník chce vidieť, ako bude vyzerať realizácia, ktorú platí a niet lepšieho zhmotnenia predstavy, ako práve formou zmenšeného modelu. 3D model je v prípade sôch niečo ako vytlačenie textového konceptu na bežnej 2D tlačiarni v kancelárii (alebo doma), čo rozhodne logiku má. Čo teda, ak najpoužívanejšie tlačiarne pre výtvarníka nie sú vhodné? Treba porozmýšľať nad možnými alternatívami, ktoré zámer vytlačiť jednoznačne vedia.

Takto sa to robilo donedávna: Separačná vrstva, silikón, sadra... Mokrý proces, dlhé tuhnutie, nemožnosť udržania mimiky vo forme. Minimálne pol hodiny na jeden cyklus. Vlastne je to také mučenie. A ešte len 1:1, zmenšenie je ešte náročnejšie...

V súčasnosti sa postava naskenuje 3D skenerom. Zostane suchá, môže byť usmiata, neurobí sa žiadny neporiadok, skenovať sa dá takmer všade. Potom sa upraví čistým procesom v počítači, zvolí sa veľkosť, vytlačí sa na 3D tlačiarni... A zákazník  má predstavu, ako bude vyzerať jeho socha v dreve, treba aj životnej veľkosti. Sú ešte nejaké pochybnosti o budúcom trende?

Keďže aj môj učiteľ 3D technológií cybersochár Adam Krhánek vytvoril hodne sôch formou tlače (okrem iného najväčšiu tlačenú sochu v Európe) a pracoval pre MCAE Systems (firma je lídrom v tomto segmente), dôvod prečo si vybral tie tlačiarne ktoré používa (a má ich niekoľko) rozhodne stoja za zváženie. Skúsme teda porozmýšľať, ako uvažuje výtvarník:

Konkrétne riešenie TRILAB DeltiQ

Figurálny výtvarník tlačí najmä busty a postavy. V oboch prípadoch ide najmä o výšku, preto pre realizáciu modelov potrebuje tlačiareň, ktorá dokáže urobiť kvalitnú vertikálnu tlač. Výhodou je samozrejme rýchlosť. Obe požiadavky spĺňajú tlačiarne na delta princípe. Jedná sa o tlačovú hlavu zavesenú na troch pároch ramien. Podstavu tvorí trojuholník z pohľadu umiestnenia ramien, alebo kruh, z pohľadu pokrytia tlačovej plochy. Podložka je stabilná. Detla tlačiarní je v ponukách predajcov o poznanie menej a aj medzi nimi je dobré vedieť si vybrať tú najvhodnejšiu. Malé deltiny, tak ako všetky úsporné riešenia môžeme tiež vyškrtnúť, pretože pre tlač modelov je najideálnejší formát medzi 25 až 35 cm výšky. Menšie sú príliš malé pre posúdenie detailov a väčšie majú zasa dlhú dobu tlače, narastá aj spotreba filamentu a modely sa stávajú náročnejšími na uskladnenie, aj transport. Jednou z výhod je, že ak by aj bolo treba vyššie riešenie tak delta tlačiarne vedia výrobcovia dodať v predĺženej verzii len s malým navýšením ceny, pretože rozmer osi Z je prakticky len materiálovým navýšením. Kvalita tlače je pritom zachovaná.

Zdá sa že, TRILAB DeltiQ tlačí hrubo? Nuž na 4 mm vysokom výtlačku (ten menší) to tak vyzerá. Pozrite sa  lepšie - v pozadí je noha kozmonauta vytlačená tiež na TRILAB DeltiQ. A zrazu je všetko inak.

Konkrétnym riešením môže byť tlačiareň DeltiQ od spoločnosti TRILAB. Tlačová výška je 310 mm (Z) a maximálny priemer 250 (X,Y) mm pri rozmeroch tlačiarne 40x40x80cm. Tlačí PLA, ABS, HIPS, ASA, PETG, PA nylon, polykarbonát, flexibilné materiály, plnené materiály aj silne abrazívne materiály po výmene trysky. Konštrukcia je tuhá, ramená z uhlíkových vlákien. Hotend E3D v6 je považovaný za najkvalitnejší a má ho aj „PRUSA“. Hlava je maximálne ľahká aj so smerovým chladením. Tlačová doska je vyhrievaná, zo spodnej strany izolovaná a povrch je z PEI. Kalibrácia roviny automatická, výmena filamentu poloautomatická.

Skenovanie, 3D tlač a následné zhotovenie sochy, alebo busty je už realitou.

Kto by mal ešte nejaké pochybnosti - konkrétna realizácia od prvotného skenovania, až po slávnostné odhalenie sochy Jozefa Miloslava Hurbana.

Pri teste sa nestalo, že by sa tlač povolila, alebo pohla. Pri testovaní bola dosiahnutá 70 percentná úspešnosť. Treba však uviesť, že tých 30 percent bolo zapríčinených zámenou materiálu, skúškou tlače extrémnych uhlov bez podpôr a tlačou modelov s upozornením, že model nie je v idálnom stave pre tlač. Ale skúška je skúška, treba vyskúšať, kde sú hranice. Pri dodržaní všetkých parametrov je tlač vlastne bezproblémová, respektíve vždy sa vydarí. Zistená však bola citlivosť na zmenu teploty prostredia. Tlačiareň jednoducho tlačí hrubšie, ak je v miestnosti chladnejšie. Je to ale riešiteľné nastavením vyššej teploty trysky, úpravou výšky vrstvy, alebo dodržaním teploty prostredia. Tlačiareň je pomerne tichá, ale monotónne zvuky pri tlači cez noc (a to veru modely v maximálnej výške potrebujú) nie sú pre citlivejších spáčov príjemné a to ani z vedľajšej miestnosti. Keďže sa jedná o prvú tlačiareň, nemôžem posudzovať na základe porovnania s tými, ktoré som mal, alebo sám používal. Ale pri konzultáciách s majiteľmi prevažne PRUSA tlačiačiarní sa mi potvrdila správna voľba. Jeden z modelárov vyslovil dokonca výraznú nespokojnosť so starším modelom MK2, ale ktohovie, kde je chyba (môže byť a spravidla aj je v používateľovi, respektíve jeho schopnostiach správneho nastavenia). Najlepšie by bolo, porovnávať tlače pekne vedľa seba za zhodných podmienok, čo ale nie je zasa tak jednoduché. Používam tlačiareň na prácu a nie na hranie sa a čo vhodné podľa výrobcu nie je, vlastne ani nemám záujem a dôvod testovať.

3D tlačiarne TRILAB sú na prácu a tiež veľmi dobre vyzerajú.

U TRILAB teamu sa mi páči onen počiatočný zápal, ktorý nebude večný :( , ale vo svojom základe výrazne vyprofiluje budúce zameranie. Napríklad spoločnosť PRUSA Research prešla od nadšeneckej polohy cez prekonávanie výrobných, legislatívnych a iných problémov až k výrobe, ktorá ani narastajúcim objemom nestíha pokryť záujem. Dlhé termíny dodávok, nezáujem na potrebách špecifických skupín, sú pre výtvarníkov tým, čo ich obmedzuje. Naviac, smerovanie ponuky na multimateriálovú tlač až štyroch farieb je pre výtvarníka nezaujímavá z dôvodu lacného efektu, ale aj pre praktické nevýhody. Jedna tryska znamená výmenu filamentov vytiahnutím a zavedením nového, čo predlžuje proces tlače a to až niekoľkonásobne. Pre lepšiu predstavu spomeniem aj riešenie Ultimaker, kde sú použité dve trysky v jednej hlave, čo ale zvyšuje jej celkovú hmotnosť a obmedzuje tak buď rýchlosť, alebo presnosť z dôvodu zotrvačných síl pri rýchlej tlači. Aj v tomto prípade má riešenie TRILAB oveľa lepší koncept, ktorý je popísaný nižšie.

Rozhovor s Michalom Boháčom ma presvedčil, že výrobné zámery spoločnosti TRILAB cielia práve na potreby, ktoré sú u iných výrobcov vo vzťahu k spotrebiteľom podceňované. TRILAB sa vo svojom vývojovom oddelení zameriava napríklad na inovatívne riešenia pre už spomenutú viacmateriálovú tlač, ale nie až tak z pohľadu ľúbivej farebnosti tlače (ktorá je tiež možná), ale skôr praktickej materiálovej kombinácie. Táto má opodstatnenie napríklad pri tvarovo náročných objektoch, kde sa nedajú podpory odstrániť mechanicky, ale len rozpustením predovšetkým vnútorných (vo vode rozpustných) podpôr a ich následným vyplavením. V zámeroch spoločnosti sa ráta s použitím dvoch tlačových hláv aj s ich automatickou výmenou. Koncept je zaujímavý tým, že hlavy budú osadené na magnetoch, čiže žiadne skrutky, bajonety, alebo zámky a k tlači pripravená hlava sa jednoducho vymení s tou, ktorú treba vymeniť. Jednoduché, účelné a rýchle – presne také, aké od blízkej budúcnosti očakávam.

Napriek tomu, že multifunkčné zariadenia majú spravidla mnoho nevýhod, pripravovaná tlačiareň s magnetickým uchytením hláv nebude problém premeniť výmenou hláv na laserovú gravírovačku, alebo minifrézku. Treba zdôrazniť, že tlačiareň je stále primárne tlačiarňou, ale tam kde je potreba len občasného laserového gravírovania, alebo frézovania je to celkom zaujímavá pridaná hodnota zariadenia.

TRILAB má záujem aj na rozvíjaní tlače mäkkých materiálov, ktoré výtvarníci ocenia pri výrobe foriem a konštrukčných riešeniach, kde je potrebná pružnosť materiálu. Potom je tu v očakávaní zaujímavá možnosť tlače kovových predmetov bez potreby laseru. Tu sa bude používať špeciálny filament s obsahom kovových častíc. Filament je v tomto prípade len dočasným pojivom, ktorý plní funkciu pojivého média, ale následným vypálením stratí svoj význam, ktorý nadobudne prostredníctvom pojiva vytvarovaná kovová štruktúra.

Na Trilabáckych tlačiarňach tlačí dizajnér a výrobca paramotorov a vírnikov Jan Kovalovský, alebo vynikajúci kybersochár Adam Krhánek. Tých používateľov je samozrejme podstatne viac. Tlačiarne TRILAB sa uplatňujú v náročných odvetviach ako je priemyselná výroba, veda a výskum, prototyping, umelecká a dizajnérska tvorba

Má zmysel spolupráca výrobcov s používateľmi ich zariadení a na vzdelávacích zámeroch?

Nie náhodou je práve TRILAB DeltiQ vybranou tlačiarňou pre prvé vzorové metodické rezbárske pracovisko, kde sa bude realizovať výuka pre vzdelávacie subjekty na Slovensku v spolupráci so Štátnym inštitútom odborného vzdelávania, Slovenskou živnostenskou komorou a firmami v systéme tzv. „duálu“. Tento zámer podstatne zvýši úroveň vzdelávania v niekoľkých odboroch a z 3D tlače urobí celkom bežnú záležitosť v umelecko – remeselných prevádzkach. To by nešlo, ak by výrobca nespĺňal náročné kritériá a nevedel ponúknuť perspektívnu prognózu aj do blízkej, možno aj vzdialenejšej budúcnosti. Verte, dejú sa teraz zámery, ktoré celkom zásadne podvihnú úroveň vzdelávania a upevnia pozície remesiel.

Nie je nad fakty. Hovorím o tom, čo poznám, nie o tom o čom sa domnievam.

Tu je, čoho sa niektoré zámery týkajú.

A čo už hotové (okrem iného) je.

Slovenská živnostenská komora je organizáciou, ktorá zo zákona pripomienkuje, navrhuje, alebo inak ovplyvňuje veci, na ktoré jednotlivec nedokáže mať vplyv. Ak niekto tvrdí, že niečo nejde, treba sa zamyslieť nad tým, čo v tomto smere robí a potom, či správnym spôsobom. Samé sa neurobí nič. Ak sa urobé zle, tak to má podobný výsledok. Spolupráca je základom pre stav, aký treba.

Mnohí si položia otázku, aký súvis majú tlačiarne s nejakými programami, úradníkmi, profesnými organizáciami, alebo ministerstvami... Správna otázka. Ak sa totiž pozrieme na jednotlivé oblasti, každý robí niečo iné. Ale pokiaľ sa pozrieme bližšie, každý robí síce niečo iné, ale spoločne sa podieľajú na rovnakom zámere, len každý tak ako vie a v čom je naozaj dobrý. Ak je niečo čo je v polohe výrobnej, obchodnej, realizačnej, legislatívnej, vzdelávacej,  nemali by sme sa na to pozerať ako vec jednej kategórie, ale ako na súčasť väzieb a prepojení. A to je tá potrebná spolupráca, ktorej je naozaj treba.  
 

Implementáciu metodík do reálnej praxe muselo byť pristúpené k výberu spomedzi viacerých možností, ale ktoré prirodzene nie je reálne spracovať všetky. Preto sa muselo selektovať, vyberať. Plná podpora bude len k overeným tlačiarňam rovnako ako zaučenie, riešenie problémov či iné výhody, ktoré žiaľ k nepoznaným, alebo neodporúčaným riešeniam nebudú možné. V takomto prípade si budú musieť používatelia iných zariadení pomôcť sami formou experimentov, pokusov aj následného riešenia problémov.

Záver

Trend spoločnosti TRILAB jasne poukazuje na zámer cielenia ponuky pre náročnejších spotrebiteľov, ktorí požadujú vysoký výkon a to za prijateľnú cenu. Prirodzene, cena vzhľadom k použitým komponentom a prevedeniu je vyššia ako u tých z Ázie, alebo ako u tlačiarní s primárnym využitím skôr na hranie a experimenty. V pripravovaných konceptoch ide u TRILAB výboj v smere očakávaní ideálnej tlačiarne pre výtvarníkov. Zanedbateľná nie je ani podpora produktov, ktorá vzhľadom na zavádzanie do metodík bude mať bezkonkurenčnú podporu. Taktiež spätná kompatibilita a vplyv na vývoj je tým, čo robí z konceptu TILAB jedničku na našom trhu vo výtvarnom segmente.

Andrej Irša