Záhradné posedenie pre deti - SLIMÁKY |
![]() |
![]() |
Návod obsahuje postup pri výrobe dvoch slimákov so spoločnou ulitou v tvare kocky, ktorá sa stala symbolom pokroku v živočíšnej ríši. Pre toho, kto nemá rád takéto príbehy, uvedieme celkom prozaické dôvody: na rovnej ploche sa lepšie sedí a zároveň aj výtvarník uspokojil svoje ego, pretože dielu dal vlastnú výtvarnú pečať.
1. K výrobe sedadla potrebujeme guľatinu s priemerom 40 až 50 cm, s dĺžkou do 150 cm. Vhodným materiálom môže byť lipa, dub, topoľ... Ihličnaté dreviny sú menej vhodné. Najprv očistíme kôru kmeňa od prachu a hliny. Na základné opracovanie použijeme motorovú alebo elektrickú reťazovú pílu. Je dobré mať dve reťaze, staršiu použijeme pri práci s neodkôrovaným kmeňom a novšiu použijeme na ďalšie práce Ak máme len jednu reťaz a chceme zabrániť jej výraznejšiemu otupeniu, môžeme kmeň najskôr odkôrovať. Najprv urobíme rovnú plochu, na ktorú sedadlo po zhotovení položíme.
2. Urobíme rezy, ktoré súvisia so základnou plochou. Materiál vždy otočíme tak, aby sme predišli zarezaniu do zeme. Teraz ešte ľahko dosiahneme pravouhlé rezy. Na nich sa dobre kreslia orientačné čiary, čo nám uľahčí nakreslenie obrysu. Na mazanie reťaze píly používame ekologický olej. Pri „úspornom" použití napríklad ojazdeného motorového oleja môžeme mať zamazanú, nepeknú vec hneď na začiatku.
3. Podľa nakresleného obrysu opracovávame hrubý tvar budúceho objektu. Teraz už musíme dávať pozor na dodržanie hĺbky rezu. Nedorezanie znamená neskoršie zdĺhavé opracovávanie, príliš veľký zárez je zasa viditeľný a na dokončenej práci nepekný. Je dobré odísť pár krokov od diela a pozrieť sa na celok s dostatočným odstupom. Takto lepšie vnímame proporcie a zabránime zbytočným omylom. V tejto fáze sa ešte nezameriavame na určitú časť, ale snažíme sa o celkové vyvážené opracovanie. Pri práci priebežne odstraňujeme z pracovného priestoru vzniknuté odrezky, kontrolujeme ostrosť píly.
4. Pracujeme na všetkých pohľadových stranách a objekt získava zamýšľaný tvar. Priebežne obnovujeme orientačné linky budúcich rezov. Prácu môžeme aj prerušiť a v pokoji si premyslieť ďalší postup. Pracujeme mimoriadne opatrne, pretože píla sa zareže hlbšie do materiálu aj pri malej nepozornosti... Ak sme s hrubým tvarom spokojní, práca s pílou je skončená. Treba spomenúť, že existuje aj špeciálna výtvarnícka lišta (používa sa aj názov lišta na stromovú chirurgiu) pre motorové píly. Použitím tohto nástroja zvládneme detailnejšie opracovanie a práca je tiež bezpečnejšia, pretože sa zníži riziko spätného vrhu. Podrobnejšie sa problematike bezpečnosti práce venujú návody priložené k píle pri jej kúpe.
5. Je na nás, aký následný pracovný postup zvolíme. Na obrázku sa opracovanie robí motorovou pílou a tiež uhlovou brúskou s hrubovacím kotúčom (kovový tanier so zrnami z tvrdého kovu). Predáva sa aj alternatíva v podobe kotúčov s pílovou reťazou alebo kotúčov s pevnými zubami, ale tieto sa pre zvýšené riziko úrazu na amatérske práce veľmi neodporúčajú. Môžeme však použiť širšie rezbárske (alebo stolárske) dláta. Cieľom je dosiahnuť uspokojivý tvar. Dbáme na to, aby práca pôsobila kultivovaným dojmom, bez zbytočných zárezov.
6. Finálne opracovanie je urobené dlátami, takzvaným „peniažkovaním", teda s dlátom mierne vypuklého (takmer rovného) profilu. Prácu môžeme dokončiť aj obrúsením jemným šmirgľom. To je však lepšie nechať na neskôr, pretože ak pracujeme s čerstvým (mokrým) materiálom, brúsny papier sa výrazne zanáša. Po miernom povrchovom oschnutí je výsledok práce lepší. Aby sme uľahčili hľadanie vhodného rezbárskeho náradia, uvediem aspoň názvy niektorých osvedčených značiek, ktoré sú viac či menej dostupné: M-stein (slovenské), Pfeil (švajčiarske), Henry Taylor (anglické), Stubai (rakúske), Eben a Narex profi (české). Pozor na dláta, ktoré sa predávajú ako rezbárske v súpravách s krátkou rukoväťou a čepeľami z profilovaného plechu. Nezabudnite, že je lepší jeden kvalitný nástroj ako sada nekvalitných nástrojov.
7. Teraz je už práca hotová a môžeme sa tešiť z výsledku. Uvediem ešte niekolko poznámok, ktoré nám môžu pomôcť pri vykročení na rezbárske chodníčky. Prvá práca, ktorú chceme robiť, by rozhodne nemala byť postava či tvár. Ak nás láka zložitejší námet, môže sa počiatočný elán zmeniť na nechuť, ak nebudeme vedieť ako ďalej. Pre začínajúceho rezbára je vhodné začať s jednoduchým štylizovaným námetom. Vhodné sú rôzne zvieratká. Pri práci sa nemusí použiť dokonca ani tradičné rezbárske náradie, ale to, čo máme bežne v dielni. Na opracovanie možno použiť nástroje, ktoré už ovládame. Môžu to byť zmienené nástroje, ale celá práca sa môže byť zhotovená aj pomocou tradičných nástrojov, akými sú sekery, kopačky, stolárske či tesárske dláta, rašple...
8. Výberom materiálu (agát, dub) môžeme pozitívne ovplyvniť trvácnosť diela bez použitia dodatočnej ochrany. Inak volíme radšej nátery určené na povrchovú úpravu hračiek aj za cenu nízkej trvanlivosti. Ani nátery s ochrannou chémiou však nie sú po vyschnutí výslovne škodlivé za predpokladu, že nepríde ku kontaktu so sliznicami. Pri prácach, ktoré neslúžia deťom, volíme impregnačné (základné) ochranné nátery v kombinácii s vrchnými nátermi s maximom ochranných prvkov. Okrem ochrany proti živočíšnym škodcom, plesniam a hubám je to aj ÚV filter. Ponuka je v súčasnosti široká, zameriavame sa na výrobky s obsahom alkydových živíc, voskov a zmieneným ÚV filtrom. Účinná býva len niekoľkovrstvová aplikácia obnovovaná v intervaloch okolo troch rokov. Ak vás návod inšpiroval, veríme, že nájdete správny vzťah k takýmto výrobkom zhotoveným vlastnou prácou a radosť z ich realizácie. Každý niekedy začínal a potreboval aj radu skúsenejších. No a chybám sa nevyhne naozaj nikto. Na záver treba zdôrazniť, že pri práci so strojovým zariadením by sme mali používať ochranné pomôcky, ako sú okuliare, štít, maska, slúchadlá či zátky do uší.
Súvisiace články:
|