Sú nástroje, ktoré slúžili našim otcom, dedom, pradedom a možno ďalším ľuďom ku ktorým nám pamäť už nesiaha. Niekedy nás tieto nástroje fascinujú krásnym tvarom, premyslenými detailami, vyrazenými značkami na kovových častiach. Niekedy oceníme ich úžitkové vlastnosti aj pri práci a žasneme nad schopnosťami výrobcov, ktorí už niesu medzi nami... Tak či tak, nostalgia ovládne takmer každého, komu je remeslo apoň trochu blízke.

Téma o nástrojoch je veľmi široká. Tento článok bude úvodným v sérii tématických článkov venovaných historickým strojom , náradiu, pomôckam a vôbec – zariadeniu dielní. Neviem ako Vy, ale mne je pozvanie do dielne milšie ako pozvanie do obývačky. Zbožňujem ten pocit keď nájdem v zaprášenom kúte kus železa a podarí sa mi v ňom spoznať kedysi denne používaný nástroj. Keď zistím, kto bol výrobcom, kto ho používal, aký príbeh sa k nemu viaže...

Takže tu je pár nástrojov s príbehom...

Prvý nástroj (prvý obrázok je v úvode) je krásnou ukážkou lásky k remeslu. Je to hoblík - člnkár. Nástroj si majster Pavol Pekár z obce Popudiny (teraz Popudinské Močidlany) na Záhorí zhotovil sám, použil však továrensky vyrobený nôž rakúskeho výrobcu Josefa Hermanna z Standort-Neustiftu (HERMANN GRUBERS GEWESENER WERKMEISTER).

"Železo“- ako sa nožu hovorilo, nesie výrazné znaky poškodenia. Prirodzené opotrebenie (rozklepanie hornej časti noža pri dolaďonaní hĺbky záberu) je znakom častého používania, korózia časom poškodila čitateľnosť značky. Pokiaľ bolo k zhotoveniu použité drevo stromu, jedná sa pravdepodobne o hruškové drevo. Pochybnosti do určenia vnáša patina výrobku ktorá neumožňuje podrobnejšie posúdenie dreviny. Ďalším spochybňujúcim činiteľom je využitie dreviny s menším priemerom (predpoklad je, že to mohlo byť okolo dvanástich centimetrov). To, že majster znalý technológie spracovania dreva použil drevo cez ktoré prechádza stred kmienika, musí byť vyvážené inou prednosťou. Podľa môjho názoru to môže byť drevo kroviny. Drevo niektorých kríkov je totiž húževnatejšie a tvrdie ako drevo našich najtvrdších stromových drevín. Majstri si takéto dreviny odkladali práve na výrobu nástrojov. Keďže nebol volený mimostredový rez, hoblík v prednej, hornej časti začal pukať. Výrobca  zabránil ďaľšiemu pracovaniu materiálu použitím klinca. Tento je pretiahnutý cez telo hoblíku v prednej časti tak, že na jednej strane drží materiál hlavička klinca, na druhej stane je klinec rozklepaný cez kovovú podložku. Na nástroji je vidieť nielen snaha o zhotovenie funkčného nástroja, ale doslova o jeho umelecké vypracovanie, ktoré nie je celkom bežné. V tomto prípade volil majster kombinovanú výzdobu jednoduchého rezbárskeho spracovania kolíku, vtláčaného ornamentu na kline, rýhovanie a vypálenie značky na tele hoblíku. Vypálená značka má tvar srdca s dvomi písmenami (PP) ktoré sú iniciálami mena Pavol Pekár. Táto značka je použitá aj na iných nástrojoch z pozostalosti majstra. Podľa ústneho podania pamätníka zo zmienenej obce, boli „železa“ dovážané z Viedne buď ľudmi ktorí tam chodili za prácou, alebo obchodníkmi. Najbližším obchodníkom mohol byť Adolf Hecht z Holíča, o ktorom sú doklady že prevádzkoval obchod so železiarskym tovarom.

Druhý nástroj je  celokovový hoblík-člnkár KUNZ  s nastaviteľnou pracovnou plochou. Je to neuveriteľné, ale aj keď bol uvedený nástroj zhotovený na začiatku minulého storočia, vyrába sa takmer v nezmenenej podobe u zmienenej firmy aj teraz! Jeho nespornou výhodou je možnosť jednoduchého vyladenia nástroja podľa potreby. Oceľová planžeta (pracovná plocha) sa dá prehnúť konvexne aj konkávne nastavovacou skrutkou s veľkou mosadznou hlavicou. Otáčaním hlavice sa pákami upravuje tvar planžety. Prenos pohybu z kĺbu páky v prednej časti je umožnený ozubeným prevodom na ľavej strane tela hoblíku, takže aj zadná časť hoblíku sa prispôsobuje pohybu páky na prednej strane. Hlavica slúži aj ako úchopová časť pri práci s hoblíkom. Nôž je staviteľný stranovo, ovládanie je pod nožom v jeho hornej časti. Na noži je položená klopka a na nej prítlačný klin ktorý je kovový a dá sa rýchlo uvoľniť. Hĺbka záberu sa dá regulovať  šróbom pod zadnou rukoväťou. Telo hoblíku je odliatok na funkčných plochách opracovaný frézovaním a brúsením. Na odliatku je v prednej hornej časti jednoduchý ornament pod ktorým je farebný nápis KUNZ (červené písmo v zlatom poli).

Nápis KUNZ je aj na prítlačnom kline a taktiež na noži nástroja. Hoblík  je zachovaný, všetky nápisy a detaily sú jasne čitateľné, výrobok je plne funkčný a kompletný. Hoblík patril rodine Habartových v Kunoviciach. Najstarší člen rodiny si spomína, že naposledy tento nástroj používal jeho otec pri výrobe karosérií automobilov pred druhou svetovou vojnou, a potom v obmedzenej miere po vojne. Obdobné hoblíky vyrábala (a vyrába) firma Stanley.

Tretí nástroj je zasa hoblík, tentoraz oceľový hladík. Ide o výrobok švédskej firmy Erik Anton Berg – Eskilstuna, vyrobeného v medzivojnovom období. Nástroje tejto značky sú u nás pomerne rozšírené (aj dláta, nože, britvy) a pokiaľ niekto chváli starý vercajch a  „švédsku oceľ“, má na mysli s najväčšou pravdepodobnosťou práve túto značku. Telo hoblíku je z liatej ocele, pracovná plocha a bočné strany sú brúsené. Na spodnej (pracovnej) ploche je vyfrézovaných deväť drážok (prerušených v mieste otvoru pre nôž), ktoré zmenšujú kontaktnú plochu a tým aj trenie. Úchopová hlavica v prednej časti je zhotovená z buku a pripevnená maticou na skrutke. V strednej časti je dvomi skrutkami pripevnený držiak noža. Zadná rukoväť je zhotovená z buku, pripevnená taktiež skrutkou. Prítlačný klin je z oceľového odliatku z hornej strany brúseného. Na kline je nápis HELLSTEDT.  Klin je ako jediná časť hoblíka upravený chrómovaním, čo by poukazovalo na jeho výrobu v období po roku 1929.