Tož, pojďte dál... Tak vítajú manželia Gajdovci návštevníkov. V Strážnici na Morave je to celkom bežné, lenže u Gajdovcov sú návštevy častejšie ako v ktorejkoľvek inej domácnosti... Dom pod Skalickou bránou na Žerotínskej ulici je príbytkom široko-ďaleko známeho rezbára Františka Gajdu. František Gajda sa narodil 10. 3. 1935 v Strážnici. Po ľudovej škole sa vyučil za inštalatéra a rozšíril si vzdelanie diaľkovo v odbore technológie strojárenstva. Rezbárskou prvotinou je betlehem, ktorý začal vyrezávať ako desaťročný, ale dokončil ho o 25 rokov neskôr. Intenzívnejšie sa teda začína zaoberať rezbárstvom už ako zrelý muž. Za posledných tridsaťpäť rokov mal 26 samostatných výstav, viac ako 150 spoločných, 150 besied a predvádzaní.
Tvorba Františka Gajdu je zdokumentovaná v jedenástich katalógoch výstav, zastúpená v zbierkach mnohých múzeí a galérií. Ako významná rezbárska osobnosť je uvedený v niekoľkých knihách (Slovník výtvarních umělců, Slovník osobností Valašska, Od folkloru k folklorismu, Toulky Valašskem…) a Českú republiku reprezentoval vo Francúzsku, Švajčiarsku, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Belgicku, Taliansku, Nemecku, USA i na Slovensku. Získal mnoho ocenení a v roku 2005 k svojim sedemdesiatym narodeninám oficiálne i osobné poďakovanie ministra kultúry Pavla Dostála za celoživotné dielo. Každý autor sa snaží dať svojmu dielu niečo, čo je charakteristické pre jeho tvorbu. Gajda využíva na vyjadrenie svojej myšlienky jasnú čitateľnosť realistickej rezby, podtrhnutú vzájomnou dejovou prepojenosťou jednotlivých postáv. Autor dokáže vystupňovať gradáciu pohybu cez zvlnenie postavy a otočenie hlavy až po gesto ruky. Genialita majstrov však nespočíva v okatom povrchnom pôsobení diela. Skrytý význam, náznak, príbeh – to sú prvky, ktoré dávajú dielu nový rozmer. Ak sa pozrieme na Gajdovu sošku, často nájdeme detail, ktorý je vtipne nenápadný a kladieme si otázku, či si tohto detailu všimol i niekto iný. To je vlastne tajomstvo sugestívneho pôsobenia zobrazenej figúry alebo celej scény. František Gajda je vzorom pre mnohých rezbárov. Bez nadnesenia sa dá povedať, že je živou legendou, ktorá výrazným spôsobom prispela k rozvoju rezbárstva nielen na Morave. Mnohí rezbári priznávajú, že v prvopočatkoch ich kariéry bola rezbárska vášeň motivovaná práve tvorbou Františka Gajdu.
 |
Strážnický danaj (tanečník), 1987, lipa, výška 37,5 cm
|
|