Semienko, žaľuď, bukvica, letáčik, ... ak padne do pôdy, možno za prispenia vlahy, slnka a ďalších činiteľov, zakorení a vyklíči. O sto rokov bude hmotnostný nárast niekoľko miliónnásobný. Z malého bezbranného semenáčika bude obrovská pumpa na transport vody a živín z koreňov do každej živej časti mohutného stromu. Koruna bude zachytávať slnečné lúče, ktoré za prispenia oxidu uhličitého a vody, budú vytvárať organické väzby. Tie sú základom produkcie stavebných a zásobných látok stromu.
Strom, podľa druhu a podmienok, môže narásť do niekoľkých desiatok
metrov. Niektoré prekonajú i stometrovú výsku. Tieto velikány
rastlinnej ríše by sme našli v dažďových pralesoch Južnej Ameriky,
Afriky i Ázie. Obrie sekvoje a sekvojovce v Kalifornskom národnom parku
sekvoji sú okrem výšky známe i obvodom kmeňa, ktorý môže byť takmer 20
metrov. Nehľadiac na výšku, obvod kmeňa o mohutnosť koruny, je
užitočnosť stromu nepopierateľná v niekoľkých smeroch. Strom je domovom
mnohých živočíchov, produkuje kyslík, spevňuje brehy riek, zabraňuje
erózii, zadržuje životodárnu vlahu, je významným vetrolamom a poskytuje
príjemný tieň. Okrem toho sú stromy (resp. les, alebo kry) výrazným
doplnkom krajiny. Vtláčajú jej neopakovateľný výraz a pôsobivosť. Strom
je súčasťou úžasného ekosystému a ak uhynie vekom, vyvráti ho víchrica,
zničia škodci alebo rozotne blesk - splynie v priebehu niekoľkých
desaťročí s okolitou prírodou, akoby tu nikdy nebol... Stromy sú, okrem
iného, symbolmi dlhovekosti.U človeka je sto rokov úctyhodný vek, no tejto vekovej hranice sa dožívajú krátkoveké dreviny (topoľ, breza, jelša, vŕba). Dlhoveké dreviny (dub, lipa, tis, ...) majú nezriedka tristo, päťsto i viac rokov. Tieto vekovité exempláre rastú v zámockých a mestských parkoch, na cintorínoch, námestiach i vo voľnej prírode, kde sa vypínajú majestátne nad okolitým porastom. V tieni týchto velikánov odpočívali významné osobnosti tej - ktorej doby. Niektoré stromy však prekonajú i magickú hranicu tisíc rokov. Takýmito stromami sú napríklad tisíctristoročný dub v severnom Münsterlande (Bocholt, Nemecko), alebo tisíctristopäťdesiat rokov starý dub v severnej Normandii (Allouville-Bellefosse, Francúzsko). V oblasti Stredomoria sa dajú nájsť stromy olivy staré až dvetisíc rokov. Medzi rekordmanov v dlhovekosti patria tisy. Na Slovensku v Betliari máme "iba" šesťstoročný tis, ale v rôznych krajinách sú známe stromy s vekom do dvoch tisíc rokov. Asi najstarším tisom na svete je tritisícročný exemplár v Škótsku. Pozrime sa zasa za oceán. v Sierra Nevade (White Montains, Great Basin, Panamint) v Kalifornii sa borovice ostité a príbuzné borovice dlhoveké dožívajú niekoľko tisíc rokov. Na uhynutých drevinách sa zistilo, že niektoré stromy rástli až sedem tisíc rokov. Hustota letokruhov je tridsaťpäť až štyridsať na jeden centimeter. Najstarším, doteraz vegetujúcim stromom, je štyritisícdeväťsto rokov starý exemplár borovice dlhovekej, ktorá má i príznačné meno Titána - Prometheus (Great Basin - Snake Range, USA). Tento vek je takmer zhodný s nálezmi subfosílneho dubu v revíri Bilterfield (Nemecko). Lenže to už sme sa dostali od stromov k drevu ako k materiálu. Subfosílny dub (tiež čierny dub), je drevo, ktoré sa nachádza v niekoľkometrovej hĺbke pod nánosmi piesku, bahna alebo rašeliny. I u nás sa našiel v rôznych lokalitách, pri regulácii vodných tokov, výstavbe vodných diel, alebo pri archeologických vykopávkach. Subfosílny dub môže byť starý i niekoľko desiatok tisíc rokov. Ak má drevo "šťastie", môže v priebehu niekoľkých miliónov rokov úplne zmineralizovať a stane sa skutočným kameňom. Na takomto kameni sú vidieť letokruhy, uzly, ... |