Rezbárstvo
TATRY ICE MASTER 2013 Tlačiť
Na Slovensku sa konala po prvý krát súťaž v "sochaní" sôch z ľadu s názvom TATRY ICE MASTER / International ICE SCULPTURE Championship. Hlavnými organizátormi bola kreatívna agentúra DAISY a najvýznamnejší investor v oblasti Tatier - TATRY MOUTAIN RESORTS.  Na podujatí sa zúčastnili tímy z týchto krajín: Česká republika, Slovenská republika, Fínsko, Maďarsko, Francúzsko, Poľsko, Srbsko a Švédsko. Podujatie podľa oficiálnych správ dosiahlo návštevnosť až  20 000 ľudí a v čase od 27. januára do 3. februára 2013, bolo najvýznamnejším  podujatím  na Hrebienku a v okolí.

 

Akcia bola hlavnou správou niekoľkých médií. Správy však nemohli obsiahnuť detaily akcie. Čitateľov bude zaujímať aj osobný názor dvoch priamych účastníkov podujatia - Branislava Petráša a Adama Bakoša.

 


Nie náhodou boli organizátorom oslovení rezbári, pretože tí disponujú jednak potrebným vybavením a aj vhodným priestorovým videním.  No pre mnohých je táto skúsenosť prvou svojho druhu a to doslova natvrdo  - priamo v súťaži. Chlapi, povedzte nám, ako ste sa tejto úlohy zhostili?

B.P.: „Pravdu povediac, išli sme do súťaže s očakávaním niečoho, čo sme predtým ešte nerobili. Najväčšie obavy boli s vyskladaním ľadových kociek do potrebného tvaru. Pred súťažou sme si museli zistiť, ako sa také ľadové kocky vôbec dávajú dokopy. Prvý deň bol naozaj taký poznávací a viac sme sa sústredili na adaptáciu v prostredí. V piatok sa všetky tímy premiestnili zo Starého Smokovca na Hrebienok a okolo 9:00 hod sme začali so stavaním sôch na tému „Medvede“ . O 17.00 hod. bolo ukončenie . Naša socha merala cca 2,5m. Nasledovalo vyhodnotenie sôch verejnosťou, ktorá mohla hlasovať za svoj favorizujúci tím. V sobotu súťaž prebehla podobne  na tému „ My country“ . Večer bolo vyhodnotenie odbornou porotou a tiež cena diváka. 1. Miesto ČR ,  2. Miesto SR ,  3. Miesto  Srbsko. Cenu diváka získal v  piatok aj sobotu tím SR.

V nedeľu súťažili sochári, každý za seba na tému, ktorú si žrebovali. K dispozícii boli 2 kocky ľadu a nákres. Vyhodnotenie bolo tak isto o 17 hod.

Veľkosť kociek :  100 x50x 25 cm,  hmotnosť cca 120 kg. Jeden tím mal k dispozící 10 kociek na jednu sochu. V piatok sa stavala socha na tému „ Medveď“ a v sobotu na tému „ Moja krajina“.

A.B.: „Áno, dá sa povedať, že to boli naše prvé sochy z ľadu takej veľkosti. Snažili sme sa sledovať prácu iných tímov, veľa sme sa od nich naučili - napríklad technológiu lepenia kociek.“




Medveď a fujarista spoločná práca(1-2 deň)

Je zhotovenie ľadovej sochy náročnejšie ako zhotovenie sochy drevenej?

B.P.: „Samotná rezba je jednoduchšia, pretože do ľadu to ide ako do masla. Používali sme elektrické píly a klasické rezbárske dláta. Namiesto brúsenia sme použili teplovzdušnú pištoľ.“

A.B.: „Do ľadu sa perfektne reže vo všetkých smeroch - netreba ako pri dreve sledovať vlákna.

 

Ako by ste (aspoň v krátkosti), popísali technológiu zhotovenia sochy?

B.P.: „Zhotovenie ľadovej sochy má svoje špecifiká. Základom je vyskladanie tvaru z ľadových kociek. Dôležitá je presnosť. Nie je zriedkavosťou použitie  vodováhy. Je na šikovnosti a praxi sochára, do akých krajností dokáže zájsť. Je to veľmi napínavé. Na výsledok vplýva aj počasie. Ak je teplota v pluse, kocky sa na seba nelepia a hrozí zrútenie sochy.“

A.B.: „Dôležité je, ako kvalitne sa jednotlivé kocky zlepia. Pri rezaní sa nám môze socha rozpadnúť.  dosť dlho zlepovanie kociek. Snažili sme sa ich zlepiť čo najlepšie, ale aj tak sa nám stalo, že pri rezaní sme zistili, že nám niektoré časti dobre nezlepilo a museli sme lepiť dodatočne. Báli sme sa zužovať - zmenšovať niektoré časti - napíklad fujaristovi nohy, konár na ktorom sedí sova, aby nám to nespadlo.
Teploty boli plusové, všetko sa topilo a my sme boli mokrí jak myši.“

 

Čo hovoríte na to, že vložená práca nebude mať príliš dlhú dobu existencie a dielo skončí ako mláka vody?

B.P.: „Čo sa týka životnosti sochy z ľadu, je to vlastne filozofia. Človek nie je zmierený s tým, že všetko má raz svoj koniec, a toto je akoby taká poučka vystrihnutá z učebnice, že nič nieje večné.

Ale teraz vážne. Pri stavaní (rezaní) ľadových sôch ide viac o  atrakciu pre diváka a radosť zo sochárskej činnosti. Celú atmosféru nakoniec ešte viac umocní správne nasvietenie sochy. Potom je to už dokonalá pastva pre oči.“

A.B.: „To, že sa socha roztopí - nevadi. Stojí to za to. Nasvietené vyzeraju úžasne.“

 

Každá pilotná akcia (napriek všetkej vynaloženej snahe) musí z princípu trpieť menšími, či väčšími nedostatkami. Aj pre organizátora je spätná väzba od zúčastnených autorov veľmi dôležitá a mnohé pripomienky môžu mať aj samotní návštevníci. Kde by sa podľa Vášho názoru mohlo zapracovať na doladení akcie?

B.P.: „Čo s týka zvládnutia akcie organizátorom, musím povedať že som si nevšimol nedostatky. Organizačný  tím bol v tejto veci skúsený a vedel do čoho ide. Možno by som len zmenil posledný deň súťaže na deň spoločnej tvorby. Niečo v takom znysle že sme namiesto súťaženia radšej mohli všetci spoločne spraviť nejakú veľkú sochu venovanú sponzorom. Tým by sa ešte viac prehĺbila spolupráca sochárov v rámci Európy.“

A. B.: „Program pre ľudí začínal okolo 17.30 a nie každému sa chcelo naň čakať.“

 

Slovenský tím ako jediný nemal vo svojich ukážkach tvorby žiadnu ľadovú sochu. No viem, že v ťažkej konkurencii obstál možno nad očakávanie.  Pokúste sa (aj sebakriticky) zhodnotiť výkon svoj, aj kolegov - súperov.

B.P.: „Áno vo svojej tvorbe sme nemali uvedenú žiadnu ľadovú sochu. Sochy ,ktoré sme na Hrebienku stavali boli naše prvé v týchto rozmeroch. Na to všetko sme v súťaži obstáli nad naše očakávania. Ak by som mal hovoriť sám za seba, tak spomínaná cena diváka, ktorú sme získali 2x je pre mňa veľkým hnacím motorom do ďaľšej činnosti, nielen v stavaní ľadových sôch, ale aj v rezbárstve a sochárine vôbec.“

Branislav Petráš

 

Andrej Irša / fotografie archív autorov