Články
Dub v Dubinnom Tlačiť
Sample Image

Dubinné je obec, ktorá bola podľa ústneho podania založená na okraji prastarého dubového lesa medzi riečkami Topľa a Cerninka. Slovania si vybrali statný dub na okraji lesa, uctili si ho podľa starých zvyklostí a vykonali obety Bohu v ňom. Dub bol ústredným bodom v dedine, prví obyvatelia si ho vybrali ako strom posvätný, rokovací, zasadací, prísažný a súdny. Konali sa pri ňom slávnosti a pod jeho mohutnými konármi sa riešili problémy dediny a okolia radou starších-kmeťov rodov.


Ide o dub letný, a je najstarším stromom na území Slovenska. Veľké haló sa urobilo okolo najstaršieho stromu v Bratislave, sotva 200 ročným, v povedomí našich obyvateľov je najstarším stromom 705 ročná lipa, ktorú zasadil Matúš Čák-Trenčiansky v roku 1301 pri bráne Bojnického zámku. Dub v Dubinnom má minimálne 800 rokov, veľmi pravdepodobne aj viac. Jeho vek sa už nedá presne určiť, pretože je bútľavý a najstaršia časť stromu je nenávratne preč. Letokruhmi a rádiouhlíkovou metódou sa teda jeho vek nedá určiť. Prvá písomná zmienka o Dubinnej je z roku 1327, ale išlo už o funkčný obývaný útvar a je jasné, že dedina je omnoho staršia. Predpokladá sa, že dedinu vybudovali Kurimčania v dubovom lese niekedy v 12.-13.storočí. Archeologický výskum dokázal osídlenie Kurimy a stopy slovanského osídlenia zo 7. a 8. storočia (keramika robená najprv ručne, neskôr na kruhu, je pozostatkom vtedajších obyvateľov Kurimy), ktoré je doteraz najsevernejšie v doline Tople a v Šariši vôbec. Archeologicky a jazykovedne možno dosvedčiť kontinuitu slovansko-slovenského osídlenia zo 7.-8. storočia dodnes, Kurima je v súčasnosti dokázateľne najstraším a trvajúcim sídliskovým celkom a obcou v severnom Šariši (F.Uličný-Dejiny osídlenia Šariša, 1990). Keď si vyberali dub, podľa ktorého si začali zovať miesto bydliska, určite si vybrali najväčší a najmocnejší, a teda logicky aj najstarší. Keď uvážime, že dedina existovala v čase prvej písomnej zmienky už 100 rokov a založili si ju pri najstaršom dube, ktorý mal tiež určite minimálne 100 rokov, neostáva nám nič iné len sa pred ním skloniť s hlbokou úctou. Dedinčania si svoj dub uchránili až do dnešných dní, hoci jeho osudy pevné spojené s osudmi domorodcov boli veľmi pohnuté. Podľa dostupných písomných záznamov už počas bratríckeho hnutia na Slovensku (1440-1465) ho záchránili pred vyrúbaním iba zaplatením vysokého odstupného, na ktoré sa vyzbierali všetci obyvatelia dediny. Aká to sila sa ukrýva v strome, keď už skoro pred 600 rokmi stál dedinčanom za tak obrovské úsilie k jeho záchrane! Podobne ho zachraňovali za prvej i druhej svetovej vojny, keď slúžil delostrelcom ako orientačný a zameriavací bod. Rakúšanov uprosili, aby naňho nepálili a neskôr presvedčili aj Nemcov, ktorí ho chceli vyrúbať, aby sovietom práve na zmeravanie delostrelectva nemohol slúžiť. Neskôr ho schraňovali pri elektrifikácii obce, kedže projektantom i stavebníkom preveľmi zavadzal. Výška stromu je dnes 25 m, priemer koruny mal pred orezaním starých a zoschnutých konárov 20 m, obvod kmeňa pri zemi 12,33 m a v prsnej výške 7,33 m. Napriek vysokému veku stále vyháňa nové konáre, čo značí, že sa jeho dni ešte ani náhodou nekrátia. (Pre porovnanie, dub v Kremnickej Zechenterovej záhrade, z ktorého si berieme listy na obrady na Velestúre, je zákonom chránený, má okolo 300 rokov, priemer kmeňa 5,33m, výšku 21 a priemer koruny má 30m). Dub mal základňu však asi o pol druha metra nižšie, kde bola aj oveľa väčšia bútľavina. Zemina sa okolo neho postupne navyšovala stavebnými úpravami cesty, reguláciou potoka a podobne. Ešte pred 100 rokmi v jeho bútľavine mali cigáni prasačinec-ohradili ho a chovali tam svine.

 Starí ľudia spomínajú, že v jeho bútľavine voľakedy pohodlne vylihovali počas letných sparných dní chlapi-dnes to už nejde. Dlhé roky si pamätajú domorodci bútľaviny plné sôv, neskôr sa však doň nasťahovali sršne, ktoré sa mu stali takmer usudné. V snahe vyhnať ich odtiaľ tam roku 1985 niekto hodil večer dymovnicu, aby ich vydymil. Ráno už len majiteľka pozemku ratovala starostu a chlapov z dediny, pretože strom horel. Uhasili ho až štyrmi fekálnymi vozmi plnými vody. Strom bol dosť poškodený a o dva roky sa mu dostalo opatery, po ktorej sa spamätal. Z ďalších osudov stromu sa mi podarilo ešte zistiť, že niekedy v minulosti sa pri ňom vraj zjavila Panna Mária, a preto má vedľa Perúnovho duba svoju kaplnku. Nejaká postava, dedinčanom pripomínajúca Pannu Máriu sa tam zjavila v korune stromu pravdepodobne v 18.storočí, záznamy sa mi nepodarilo nájsť. Na kmeň stromu preto pripevnili jej obraz. Po čase ho dal vtedajší farár preniesť do neďalekej Kurimy, ktorá kostol mala a Dubinné ešte vtedy nie (500 rokov bez kostola, pekne, pekne Dubinčania!), ten sa postavil až v roku 1863 a zasvätili ho práve Panne Márii. Kurimčania ho vraj zobrali Dubinčanom 9. septembra, na odpust. Po čase sa však Panna Mária opäť zjavila na strome a dala tak vraj jasne najavo, kde a pri kom chce stáť, obraz sa musel vrátiť na miesto. Neskôr vedľa stromu vybudovali kaplnku, ktorú v 20.storočí zbúrali a upravili do dnešnej podoby, starý obraz je asi nenávratne preč. V roku 1913 zachvátil obec požiar, zničené boli skoro všetky domy od duba nadol. Dub prežil. Súčasný majiteľ zase odrúbal korene smerujúce k jeho domu. Vraj mu ničili pivnicu. Strom je na jeho pozemku a dosť mu zavadzia, už požadoval na ochranároch jeho vyrúbanie, lebo že má nebezpečné konáre, ktoré mu ohrozujú dom. Veď to je už rozum, postaviť si nový dom vedľa takej opachy! Úrady mu ani tak blízko stavať nedovolili, len dodatočne zlegalizovali už začatú stavbu. Štátna cesta tieže vedie tak tesne vedľa neho, až asfalt prekrýva časť jeho spodného kmeňa. Naštastie má dub hlboké korene, hneď vedľa neho tečie potôčik, takže prísun vlahy a živín má zabezpečený. Samozrejme, prináša aj pár problémov. Bútľavie, mal sršne, pod bocianmi sa mu olamujú hrubé konáre a ohrozujú ľudí pod ním, na jesň má nespočetne veľa opadaných listov, ktoré treba zakaždým odpratať pre priechodnosť vozovky... Nie všetkým je však osud božského duba ľahostajný. V roku 1975 ho ochranári ošetrili a už vtedy to stálo neuveriteľných 23 tisíc korún. V roku 1987 si orezanie jeho suchých konárov, vyčistenie dutín a konzervačné nátery vyžiadali 15 tisíc korún. V roku 1995 ho zasiahol a dokaličil blesk. Roku 2004 dala starostka požiarnikom na náklady obce trochu orezať jeho zoschnuté vetvy, pretože štát už na to vraj nemal peniaze. Na prekvapenie všetkých dedinčanov totiž prestal byť chráneným stromom. Dlhé roky na zozname chránených drevín bol, len do posledného zoznamu sa už nedostal. Niekto na ochrane prírody v Bardejove usúdil, že už je odpísaný a ochranu mu netreba. Keď som sa obrátil na úradníkov v Prešove a Košiciach, len krčili ramenami, že vraj nie je ničím zvláštnym a treba ho nechať už len dožiť. Stáročia ho ľudia chránili aj vlastnými telami, uctievali a ošetrovali, len v 21. storočí už kompetentným nestojí za námahu! Štátna ochrana prírody SR uvádza 1325 chránených stromov na Slovensku, z toho je 58 dubov, najstarším stromom v tomto zozname je uvedená lipa v Bojniciach a potom je 300 rocná priepast, dalsie chránené stromy sú ledva 400 rocné! 800ročný dub im proste nestojí za pozornosť! No a to, že na oficiálnych stránkach je uvedený ako symbol Slovanov lipa, len svedčí o ich malej znalosti histórie. Lipu si starí Slovania samozrejme ctili ako ženskú zložku, ale ju aj viac využívali pre dobré drevo, lyko, na čaj a na med z bohatých včelstiev. Masovo sa vysádzala koncom 18.storočia hlavne na popud Jozefa II. v rámci vtedajších protipožiarnych opatrení. Zato dub sa rúbači dlho bránili vytínať pre jeho tvrdé drevo a spojenie so starým božstvom. Pani starostka sa usiluje získať peniaze na jeho ošetrenie z rôznych zdrojov, napríklad roku 2003 v súťaži strom roka, ale nevyhral prvú cenu, ktorá je ošetrenie a konzervácia. Vtedy tú súťaž vyhral nejaký 150- ročný sopliak pagaštan koňský z Trenčína. Dedinčania si chceli dať svoj dub aj do erbu obce, ale odborníci v Bratislave ho vymysleli tak heraldicky okýptený a spotvorený, že im skôr pripomína karikatúru ženy s pahýľami miesto rúk, ako ich posvätný strom. Preto ho ani nikde neukazujú, na obecnom úrade je založený za skriňou a snažia sa o zmenu jeho podoby v erbe. Keď som už spomenul vedľajšiu Kurimu - v erbe obce ešte zo 16.storočia je vraj tzv.svätoondrejský kríž. Nikto nevie prečo, lebo patrónom ich kostola je sv. Michal. Ten znak však nápadne pripomína staroslovanskú runu. Dub v Dubinnom má proste tú smolu, že nie ja taký vysoký a rozložitý, ako jeho mladší bratia a bratranci. Nie je síce žiadny krásavec, ale je najstarší strom na Slovensku. Jeho pohnutá história si zaslúži našu ochranu, obdiv a úctu. Aj preto občina Perúnov kruh, dedovizeň Východ podala projekt na ochranu a ošetrenie tohto stromu do Nadácie Ľudia a stromy. Náš projekt bol schválený nezávislou komisiou a získali sme grant, ktorý bude použitý na odborné ošetrenie nášho posvätného dubu ešte v tomto roku, vydanie informačnej brožúry s CD a ďalšie aktivity.

Článok je prevzatý (so súhlasom správcu) z: www.krugperuna.org